Zamyslenie na 13. nedeľu v Cezročnom období

Pripravil Mons. Vladimír Stahovec, rektor Pápežského slovenského kolégia sv. Cyrila a Metoda v Ríme:

Pred časom som sa rozprával s jedným manželským párom, ktorý vychováva štyri deti. Spoločne sa takto zamýšľali: „Naša rodina bola vždy veľmi náboženský založená. Snažili sme sa vychovávať naše deti vo viere. Často sme spolu rozoberali rozličné témy z náboženskej oblasti. No predovšetkým, snažili sme sa dať našim deťom príklad dobrého života podľa kresťanských zásad. Prečo teraz, keď nám dorastajú, odmietajú ísť s nami do chrámu na nedeľnú sv. omšu? Kde sme urobili chybu?“

Toto je problém, ktorý trápi mnohých rodičov v súčasnosti. Viedli svoje deti k hodnotám, ktoré tvorili základ ich vlastného života. Vývoj v spoločnosti a vo svete však ich deti priviedol k tomu, že oni už neuznávajú tie hodnoty, ktoré pre ich rodičov boli určujúce. Kde nájsť odpoveď na tento závažný problém nášho náboženského, ale aj – ak to rozšírime - spoločenského života? Rebríček hodnôt sa mení z generácie na generáciu. To čo bolo pre jednu generáciu posvätné, tej novej akoby bolo na hony vzdialené.

Odpoveď môžeme nájsť v evanjeliu. Pán Ježiš nám v ňom nádherným spôsobom predstavuje, čo všetko je človek schopný urobiť pre to, aby získal niečo, čo považuje za cenné, čo má preňho vysokú hodnotu. A tak máme pred sebou človeka, ktorý s radosťou predáva všetko, čo má, aby kúpil pole, v ktorom je ukrytý poklad. Podobne koná aj kupec. Predáva všetko, čo má, aby kúpil perlu, ktorá má preňho veľkú cenu. (por. Mt 13,44-46). Pán Ježiš na príkladoch ilustruje to, čo v tom istom Matúšovom evanjeliu vyjadril vetou: Kde je tvoj poklad, tam bude aj tvoje srdce (Mt 6,21). Tu kdesi je odpoveď na nastolenú otázku. Človek vie dať veľa, ba všetko, aby dosiahol to, čo má pre neho cenu.

Čo má cenu pre človeka dneška? Aké sú preňho najvyššie hodnoty, pre ktoré by bol schopný obetovať veľa?

Môžeme pozorovať, že v našej technicky rozvinutej spoločnosti nesmierne vzrástol záujem o materiálne veci. Hodnoty najviac vyhľadávané sú: pohodlný život, zábava, kariéra, peniaze, šport. Na druhej strane konštatujeme stále menší záujem o duchovné hodnoty. Človek je tak zaujatý starosťou o materiálne potreby, až zabúda, že jediným a skutočným zmyslom jeho života je poznať Boha a byť jeho priateľom. Starosťou o materiálne veci riskuje, že investuje veľa, ba možno aj všetko do zhromažďovania pokladov na zemi, kde ich moľ a hrdza ničia a kde sa zlodeji dobýjajú a kradnú (Mt 6,19). Pritom je povolaný zhromažďovať poklady v nebi!

Evanjelium budúcej nedele nás takto vyzýva, aby sme objavili náš poklad, aby sme našli našu drahocennú perlu, pre ktoré by sa oplatilo stratiť všetko, aby sme ich mohli vlastniť. Vy, milí poslucháči, chápete. Tým ukrytým pokladom je nebeské kráľovstvo. Tou vzácnou perlou je Ježiš. Musíme však venovať veľa času, energie, úsilia a lásky, aby sme ten poklad našli a aby sme tú perlu objavili. My kresťania chceme dôjsť ku skutočnej múdrosti života, ktorú nám načrtol sv. Pavol a to: aby sme získali spásu skrze nášho Pána Ježiša Krista, ktorý za nás zomrel, aby sme žili spolu s ním, či už bdieme, alebo spíme.(1 Sol 5,9-10)

V tomto duchu nás evanjelium stavia pred vážne otázky. Koľko času a energie nášho bežného dňa venujeme záležitostiam pominuteľným a zbytočným? A koľko času venujeme modlitbe, prehĺbeniu našej lásky ku Kristovi, rozjímaniu o večných pravdách? Úprimne odpovede nám ukážu: kde je náš poklad?

Často sa nám stáva, že začneme čítať nejaký časopis, alebo sa posadíme pred televíziu, alebo sa zarozprávame s priateľom a čas plynie a my ho necháme spokojne plynúť. Cítime sa dobre. Sme v pohode. No vtedy, keď sa utiahneme, aby sme sa rozprávali s Bohom, aby sme sa modlili, vtedy nám prichádzajú na myseľ tisíce myšlienok o veciach, ktoré by sme mali urobiť. A znervóznieme. Niekoľkými slovami narýchlo pozdravíme Ježiša a ideme za svojimi starosťami.

Bratia a sestry! Naším pokladom je Ježiš Kristus a jeho kráľovstvo. Všetko na tomto svete je pominuteľné, iba Boh je večný. Na konci svojho života prídeme k nemu nesúc v rukách len to, čo sme počas nášho života urobili pre neho. V tej chvíli nebude nič dôležitejšie, ostane nám len naša láska k Bohu. Na tomto základe budujme svoj rebríček hodnôt a napriek všetkým moderným prúdom s odvahou ho ponúkajme aj našim mladým. Určite sa tak v živote nepomýlime. Veď dvetisícročná skúsenosť dáva za pravdu sv. Pavlovi, ktorý píše: ... my nehľadíme na to, čo je viditeľné, ale na to, čo je neviditeľné; lebo viditeľné je do času, ale neviditeľné je naveky. (2 Kor 4,18)