Zamyslenie nad liturgickými čítaniami slávnosti Zoslania Ducha Svätého

Zamyslenie pripravil P. Rudolf Uher SJ, ktorý študuje spiritualitu na Pápežskej Gregorovej univerzite v Ríme

Nastávajúcu nedeľu slávime Turíce – Slávnosť Zoslania Ducha Svätého.
Napriek tomu, že liturgia sa často odvoláva na Ducha Svätého, musíme žiaľ konštatovať, že mnohí kresťania vedia o ňom pramálo a vo svojich modlitbách sa naňho obracajú iba niekedy alebo vôbec. Takisto sa v minulosti neprikladal veľký význam sviatosti birmovania a bola považovaná za akýsi prídavok k prvému svätému prijímaniu. Takmer sa zdá, akoby sme cítili rozpaky, keď spomíname Ducha Svätého: A je skutočne nevyhnutné, aby existoval? Nestačí Boh Otec a Ježiš, Boží Syn, ktorý sa stal človekom?
Ak však pozorne čítame Sväté písmo – aj Starý zákon – a počúvame liturgiu, môžeme s prekvapením zistiť, že je tu stále reč o Duchu Svätom. Čítania z vigílie slávnosti Turíc sú v tomto pekným príkladom. Je to ale predovšetkým Nový Zákon, ktorý rozpráva o Duchu. On je ten, ktorý koná, dáva život, rozdeľuje dary a charizmy, utvára spoločenstvo. A potom v liturgii prináleží Duchu Svätému jedinečná úloha: dáva vznik Eucharistii, premieňa chlieb a víno na telo a krv Ježiša Krista.
Z bohatého pôsobenia Ducha Svätého je užitočné podčiarknuť práve ten prejav Ducha, o ktorom hovorí svätý Pavol v druhom čítaní turíčnej nedele: „Dary milosti sú rozličné, ale Duch je ten istý. Aj služby sú rozličné, ale Pán je ten istý. A rozličné sú aj účinky, ale Boh, ktorý pôsobí všetko vo všetkých, je ten istý. Každý však dostáva prejavy Ducha na všeobecný úžitok. Lebo ako je jedno telo a má mnoho údov, ale všetky údy tela sú jedno telo, hoci ich je mnoho, tak aj Kristus. Veď my všetci, či Židia alebo Gréci, či otroci alebo slobodní, boli sme v jednom Duchu pokrstení v jedno telo. A všetci sme boli napojení jedným Duchom.“ (1 Kor12, 4-7.12-13)
Duch Svätý je princípom jednoty a rôznorodosti. Jednota nie je uniformita, čiže neznamená myslieť, hovoriť, konať tým istým spôsobom, ale prispieť svojou vlastnou jedinečnosťou k spoločnému dobru celého tela. Duch Svätý zhodnocuje, prehlbuje a pozdvihuje naše osobné dary, pomáha nám ich vkladať do služby druhým v novej a originálnej rovnováhe pre dobro celého spoločenstva. Je to naozaj úžasné pôsobenie Ducha Svätého, ktorého ľudský duch nie je schopný. Potrebujeme oveľa viac veriť v Ducha Svätého prítomného v našich spoločenstvách, potrebujeme ho prosiť oveľa intenzívnejšie, aby vykonal v našich komunitách to, čo my nedokážeme urobiť a čo sa niekedy namáhavo usilujeme dosiahnuť. Vytúžená jednota spoločenstva alebo zjednotená rodina alebo jednota Cirkvi sú dielom Ducha Svätého a teda jeho darom, ktorý môžeme dosiahnuť v pokornej modlitbe.Najdôležitejšou zmenou, ktorú Duch Svätý spôsobuje a ponúka každému človeku na tejto zemi, je odstránenie hriechu. „Prijmite Ducha Svätého. Komu odpustíte hriechy, budú mu odpustené“ – týmito slovami Ježiš odovzdáva apoštolom a ich nástupcom moc odpúšťať hriechy, ako budeme počúvať v nedeľnom čítaní z evanjelia podľa Jána (20, 22-23). S vyliatím Ducha Svätého sa naplní Ezechielovo proroctvo o mŕtvych, ktorí ožijú (Ez 37, 1nn). Je skutočne na mieste, aby sme sa opýtali samých seba, čo sme urobili s Duchom Svätým, ktorého sme prijali v krste a zvlášť vo sviatosti birmovania.