Rozhovor s kard. Bozanićom o pápežovej návšteve Chorvátska
Vatikán/Chorvátsko (2. júna, RV) - Chorvátsko žije v očakávaní návštevy
Svätého Otca. Kardinál Josif Bozanić, záhrebský arcibiskup, v rozhovore pre Vatikánsky
rozhlas pribížil túto atmosféru, ako aj situáciu miestnej Cirkvi:
„Predovšetkým
by som chcel povedať, že Chorvátsko žije v atmosfére veľkého očakávania
návštevy pápeža Benedikta XVI. Hneď, ako vyšla oficiálna správa o apoštolskej
ceste Svätého Otca do Záhrebu v dňoch 4. a 5. júna, celá Cirkev zahájila
proces prípravy, ako na diecéznej tak aj na národnej úrovni. Každá diecéza vypracovala
programy, do ktorých sme sa snažili zapojiť najmä mladých ľudí a rodiny. Mladí
ľudia sa pripravovali prostredníctvom rôznych aktivít, modlitbových stretnutí
a adorácii. Musím povedať, že hneď od začiatku bol veľký záujem o stretnutie
s pápežom: ide o Národné stretnutia mládeže, ktoré sa koná každé dva roky, ale toto
bude po prvý raz, kedy sa na ňom zúčastní aj Svätý Otec. Mladí ho
očakávajú s veľkým nadšením. Pre rodiny boli pripravené mimoriadne katechézy,
ktoré prebiehali v tejto fáze prípravy vo farských skupinách. Ale aj veriaci
vo farnostiach, povzbudení kňazmi odo dňa, keď bola oznámená táto apoštolská
cesta, sprevádzali všetky aktivity intenzívnou modlitbou a vďačnosťou.
Všetko sa odvíja od hlavného motta stretnutia s pápežom v Chorvátsku, ktoré znie:
«Spoločne v Kristovi.»“
Prečo bolo vybraté práve toto motto?
„My, biskupi cirkvi v Chorvátsku sme zvolili toto motto, pretože slovo
„spoločne“ odkazuje na túžbu stretnúť sa, na spoločenstvo všetkých
ľudských bytostí. Tento aspekt, ktorý je antropologickým rozmerom, nachádza
svoje zavŕšenie a naplnenie v teologickej a v kristologickej dimenzii,
čo znamená v Kristovi, v novosti Krista. Kristus je skala, na ktorej
každý veriaci, každá kresťanská rodina musí postaviť svoj vlastný dom, aby
mohol prechádzať cestami života.“
Ktoré sú najpálčivejšie
pastoračné výzvy Cirkvi v Chorvátsku?
„Myslím, že najväčšou
výzvou je sekularizmus, ktorý je stále viac prítomný v našej spoločnosti, a
ktorý vplýva najmä na mladšiu generáciu. Cirkev cíti okrem iného aj výzvu,
aby sa venovala rodinám, ktoré sú tiež zasiahnuté sekulárnou kultúrou a ktoré sa v
tomto období spájajú s nedostatkom práce, a so situáciou sociálnych a ekonomických
problémov. Našou starosťou o rodiny chceme docieliť najmä to,
aby sa občianske inštitúcií stali citlivejšími na túto tému a aby zasiahli
v prospech rodiny, a to nielen slovami, ale konkrétnymi krokmi. Rodina je inštitúcia,
ktorá by mala byť chránená: v rodine je budúcnosť Cirkvi a spoločnosti.“
Večer,
4. júna, sa Benedikt XVI. stretne s chorvátskou mládežou: aká je situácia mladých
ľudí v krajine?
„Mladí ľudia, ktorí sa stretnú so Svätým
Otcom, zväčša pochádzajú z generácie po páde komunistického režimu.
Nachádzajú sa teda v tej istej realite, ako väčšina mladých Európanov. Sú však
veľmi citliví na duchovné hodnoty a iniciatívy Cirkvi, pociťujú, že
Cirkev je ich domov, ktorý im dáva priestor a stará sa o nich. Často
sú to práve mladí ľudia, ktorí vo farnostiach podnecujú nové iniciatívy,
ako sú napríklad modlitbové stretnutia, alebo rôzne púte. Naši mladí sa tiež
radi zúčastňujúna sviatostnom života a hľadajú príležitosť, aby sa
mohli vyspovedať.“
V nedeľu, 5. júna, sa pápež bude modliť pri hrobe blahoslaveného
Stepinaca. Čo pre chorvátsky ľud znamená toto gesto?
„Pre cirkev
v Chorvátsku, kardinál Stepinac je – mohlo by sa povedať – vzorom vernosti
ku Kristovi, Cirkvi a Svätej stolici. Blahoslavený Stepinac bol skutočným pastierom:
usiloval sa o obranu základných práv každého človeka a každého národa. Staral
sa o všetkých: obete i prenasledovaných. Bol pre nás, aj pre Cirkev, živým svedkom
kresťanskej nádeje; svojím životom dokázal svedčiť o kresťanskej
nádeji, ktorá pochádza z úplnej dôvery v Božiu vernosť, ktorý vedie
k víťazstvu dobra. Blahoslavený kardinál Stepinac bol spravodlivým mužom:
nezaprel vlastné svedomie a o to menej slovo ktoré dal Kristovi a Cirkvi, nepristúpil
na žiadne kompromisy, aj za cenu vedomého prijatia mučenia.“
Aká
je dnes úloha Chorvátska v Európe?
„Chorvátsko je otvorené Európskej únii,
chystá sa vstúpiť do nej. Ako Cirkev, sme otvorení k tomu: v podstate,
Chorvátsko bolo vždy – môžeme povedať – citlivé na európsku civilizáciu.
Sme si však tiež vedomí ťažkostí, ktoré vstup Chorvátska do Európskej
únie so sebou prináša. Pred týmto krokom sa zdá byť dôležité zdôrazniť logiku
výmeny: len vo vzájomnom poznaní svojej identity, kultúry, histórie a zvykov, môžu
ľudia v Európe vytvoriť „spoločný dom“. Myslím si, že Chorvátsko
sa nachádza v oblasti kontinentu, kde sa stretávajú a spolu žijú ľudia,
ktorí sa hlásia ku kresťanskej alebo pravoslávnej viere, ako aj
ľudia, ktorí vyznávajú moslimské náboženstvo. Je teda povolané byť miestom
medzináboženského dialógu. Chorvátsko je povolané k tomu, aby sa stalo mostom
pre Európu.“
Eminencia, aké sú nádeje Cirkvi a chorvátskeho národa pre
nadchádzajúcu návštevu pápeža?
„Pre nás je to osobitný dar prežiť
tieto dva so Svätým Otcom, stretnúť sa s ním a modliť sa spolu s ním. Naše
srdcia sú otvorené a ochotné prijať jeho slová a jeho posolstvo. Hladíme
na túto udalosť s veľkou vďačnosťou a spoznávame v nej významnú
možnosť zlepšenia kvality života našej kresťanskej odpovede, aby sme boli skutočnými
svedkami viery, vedení nádejou a láskou.“ -pd-