Benedikt XVI. pred modlitbou Raduj sa, nebies Kráľovná
Vatikán (22. mája, RV) – Dnes, za pekného slnečného počasia, sa na Námestí
sv. Petra zišlo asi 50 tisíc veriacich z rôznych častí sveta, aby si vypočuli slová
pápeža Benedikta XVI. a pomodlili sa s ním poludňajšiu modlitbu Raduj sa, nebies
Kráľovná. Svätý Otec vo svojom príhovore veriacim vychádzal z dnešných liturgických
čítaní. Povedal:
"Drahí bratia a sestry! Evanjelium dnešnej 5. veľkonočnej
nedele predkladá dvojité prikázanie viery: vieru v Boha a vieru v Ježiša. Pán hovorí
svojim učeníkom: „Veríte v Boha, verte aj vo mňa“ (Ján 14, 1). Nejedná sa o
dve oddelené skutočnosti, ale o jeden akt viery, o plné priľnutie k pôsobiacej spáse
Boha Otca skrze svojho jednorodeného Syna. Nový zákon ukončil neviditeľnosť Otca.
Boh ukázal svoju tvár, ako potvrdzuje odpoveď Ježiša apoštolovi Filipovi: „Kto
vidí mňa, vidí Otca“ (Jn 14, 9). Boží Syn nás svojím vtelením, smrťou a vzkriesením
oslobodil z otroctva hriechu, aby nám daroval slobodu Božích detí a umožnil nám
vidieť tvár Boha, ktorý je láska. Boha možno vidieť, je viditeľný v Kristovi. Sv.
Terézia z Avily píše, že „sa nesmieme vzdialiť od toho, čo tvorí všetko naše dobro
a je našou pomocou, ktorou je najposvätnejšia ľudskosť nášho Pána Ježiša Krista“ (Castello
interiore, 7, 6: Opere Complete, Milano 1998, 1001). Teda len vierou v
Krista, zjednotením sa s ním, učeníci, medzi ktorých patríme aj my, môžu pokračovať
v jeho neprestajnej činnosti v dejinách: „Veru, veru, hovorím vám: Aj ten, kto
verí vo mňa, bude konať skutky, aké ja konám“ (Jn 14, 12). Viera
v Ježiša znamená každodenne ho nasledovať v jednoduchých činnostiach, ktoré tvoria
náš deň. „Práve z tajomstva Boha vychádza pokojné konanie. On len postupne vo veľkej
histórii ľudstva vytvára svoju vlastnú históriu. Stáva sa človekom, ale takým spôsobom,
že môže byť nepovšimnutý zo strany svojich súčasníkov, vplyvných síl dejín. Trpí a
umiera a ako zmŕtvychvstalý chce prísť k ľudstvu iba prostredníctvom viery jeho verných,
ktorým sa zjavuje. On neustále ticho klope na dvere našich sŕdc a keď ich otvoríme,
postupne nás urobí schopnými »vidieť«“ (Gesù di Nazareth II, 2011, 306). Svätý
Augustín hovorí, že „bolo potrebné, aby Ježiš povedal: »Ja som cesta, pravda a
život« (Jn 14, 6), pretože ak poznáme cestu, zostáva ešte poznať cieľ“ (Tractatus
in Ioh.,69, 2: CCL 36, 500) a cieľom je Otec. Pre kresťanov, pre
každého z nás, ísť k Otcovi teda znamená nechať sa viesť Ježišom, jeho slovom pravdy
a prijať dar jeho života. Zdieľajme pozvanie svätého Bonaventúru: „Otvor teda oči,
nastav duchovný sluch, otvor svoje pery a priprav svoje srdce, aby si mohol vo všetkom
stvorení vidieť, počuť, chváliť, milovať, uctievať, oslavovať, velebiť svojho Boha“
(Itinerarium mentis in Deum, I, 15).
Drahí priatelia, úsilie ohlasovať
Ježiša Krista, ktorý je „cesta, pravda a život“ (Jn 14, 6), je hlavnou úlohou
Cirkvi. Vzývajme Pannu Máriu, aby vždy pomáhala pastierom a tým, ktorým rôznymi spôsobmi
ohlasujú radostnú zvesť spásy, aby sa Božie slovo šírilo a aby rástol počet učeníkov
(porov. Sk 6, 7)."