Komentár Antona Ziolkovského: Pokrivená solidarita

Štvrtkový komentár pripravil Anton Ziolkovský, výkonný sekretár KBS:

Vážení poslucháči! Keď sa v roku 1945 skončila Druhá svetová vojna, vznikol projekt zjednotenej Európy. Vďaka túžbe miliónov ľudí a niekoľkých odvážnych politikov sme na starom kontinente zažili desaťročia mieru. Demokratizácia zasiahla aj krajiny tzv. bývalého východného bloku. V porovnaní so zvyškom sveta je Európa skutočne priestorom pokoja a blahobytu. Medzi osobnosti, ktoré sa zaslúžili o zjednocovanie európskych národov, určite patrí aj blahoslavený pápež Ján Pavol II. Jeho pôvod, osobná skúsenosť s komunizmom, nesmierna ľudskosť i charizma napomohli k tejto veľkej zmene. Medzi piliere európskej integrácie patrí aj solidarita.

Po nepokojoch v severnej Afrike máme takmer denne pred očami stovky migrantov, ktorí sa vyloďujú na talianskom ostrove Lampedusa, aby našli lepšiu budúcnosť. Nie je to prvý raz v dejinách, čo ľudia opúšťajú svoje domovy, aby našli lepšiu prácu a dôstojnejší život. Stačí si pripomenúť tisíce Slovákov, ktorí odišli do Ameriky. Keďže vstúpiť do jednej krajiny Európskej únie znamená vstúpiť do všetkých, mnohí z týchto cudzincov sa rozhodli Taliansko opustiť. Viaceré európske krajiny sa k pomoci migrantom postavili macošsky. Začína sa hovoriť o nových colniciach a kontrolách s cieľom zabrániť nekontrolovanému prílivu utečencov. Najhoršie sa k situácii postavilo Francúzsko, hoci mnohí migranti hovoria práve po francúzsky. Štátny sekretár Svätej Stolice, Tarcisio Bertone označil tento postup starých európskych štátov za veľké sklamanie.

Zdá sa, že tento postoj je dôsledkom napredovania sekularizácie. Medzi ďalšie príklady zlého chápania solidarity možno zaradiť tak finančnú krízu, ako aj navrhované riešenia. Je totiž nerozumné a z pohľadu budúcnosti aj nemorálne pomáhať už aj tak dosť zadĺženým krajinám tým, že im znova požičiame. Žiaľ, vďaka individualistickej mentalite užívania dnes milióny ľudí a rovnako aj mnohé štáty, vrátane Slovenska, žijú na dlh, ktorý raz bude musieť niekto zaplatiť. Pápeži v minulých desaťročiach často upozorňujú na nevyhnutnosť integrálneho ľudského rozvoja, ktorý vychádza nielen z potreby uspokojenia základných ľudských potrieb, ale najmä z pokorného poznania, kto je človek v Božích očiach. Postoj niektorých európskych štátov k migrantom nie je len popieraním tradičného princípu solidarity, ale pre pozorovateľov aj nepríjemným precitnutím z poznania, aká Európa v skutočnosti je.

Vážení poslucháči! Svätý Otec, Benedikt XVI. často apeluje na pomoc chudobným a v núdzi, vyzýva na ukončenie vojnových konfliktov. Odmietanie pomoci totiž vydáva zlé svedectvo o kresťanstve, ku ktorému sa ešte stále hlási väčšina Európanov. Pokrivená solidarita ubližuje. Dnešná situácia je tak výzvou, aby sme s pohľadom upretým na Ježiša objavili dôstojnosť človeka a snažili sa mu pomôcť práve tam, kde sa nachádza.