Benedikt XVI. pred modlitbou Raduj sa, nebies Kráľovná
Vatikán (15. mája, RV) - Dnes sa na Námestí sv. Petra zišli tisíce veriacich,
aby si vypočuli slová pápeža Benedikta XVI. pred poludňajšou modlitbou Raduj sa,
nebies Kráľovná a prijali jeho požehnanie. Svätý Otec vo svojom príhovore
vychádzal z evanjeliových textov dnešnej - 4. veľkonočnej - nedele. Povedal:
Drahí
bratia a sestry, liturgia 4. veľkonočnej nedele nám podáva jeden z najkrajších
obrazov prvých storočí Cirkvi, ktorý znázorňuje Pána Ježiša ako dobrého pastiera.
Evanjelium svätého Jána nám v desiatej kapitole opisuje zvláštne rysy vzťahu medzi
Kristom pastierom a jeho stádom; vzťah natoľko úzky, že nikto nebude môcť nikdy vytrhnúť
ovce z jeho ruky. Sú s ním zjednotené putom lásky a vzájomného poznania, ktoré im
zaručuje nezmerateľný dar večného života. Postoj oviec k dobrému pastierovi je súčasne
evanjelistom prezentovaný dvoma špecifickými slovami: počúvať a nasledovať. Tieto
výrazy vyjadrujú základnú charakteristiku tých, ktorí sú Pánovými učeníkmi. Najprv
je to načúvanie jeho slovu, z ktorého sa rodí a ktorým sa sýti viera. Jedine ten,
kto je pozorný voči hlasu Pána, je schopný hodnotiť vo svojom svedomí správne rozhodnutia,
aby konal podľa Boha. Z načúvania preto vyplýva nasledovanie Ježiša. Konanie učeníkov
nasleduje po tom, čo vnútorne vypočuli a prijali učenia majstra, aby bolo žité každodenne.
V
túto nedeľu spontánne Bohu pripomíname pastierov Cirkvi a tých, ktorí sa formujú,
aby sa z nich stali pastieri. Povzbudzujem vás preto k osobitnej modlitbe za biskupov
– vrátane rímskeho biskupa – za farárov, za všetkých, ktorí majú zodpovednosť vo vedení
Kristovho stáda, aby boli verní a múdri pri plnení svojej služby. V tento Svetový
deň modlitieb za povolania sa modlíme osobitne za kňazské povolania, aby nechýbali
skutoční robotníci v Pánovej vinici. Pred sedemdesiatimi rokmi ctihodný Pius XII.
založil Pápežské dielo pre kňazské povolania. Šťastná intuícia môjho predchodcu
sa zakladala na presvedčení, že povolania rastú a dozrievajú v miestnych cirkvách
za podpory zdravého rodinného kontextu a silou ducha viery, lásky a zbožnosti. V posolstve
zaslanom k tomuto Svetovému dňu som zdôraznil, že povolanie sa napĺňa vtedy, keď sa
vychádza „z vlastnej uzavretej vôle a z vlastnej idei o sebarealizácii ponorením
sa do inej vôle, Božej vôle, nechajúc sa ňou viesť“. I v tejto dobe, kedy
hlasu Pána hrozí, že bude prehlušený mnohými inými hlasmi, je každé cirkevné spoločenstvo
povolané podporovať a starať sa o povolanie ku kňazstvu a k zasvätenému životu.
Ľudia totiž Boha potrebujú neustále i v našom technologickom svete a vždy budú potrební
pastieri, ktorí hlásajú jeho slovo a umožňujú stretnutie s Pánom vo sviatostiach.
Drahí
bratia a sestry, posilnení veľkonočnou radosťou a vierou v Zmŕtvychvstalého, zverme
svoje úmysly a svoje predsavzatia Panne Márii, matke každého povolania, aby svojím
príhovorom vzbudila a našla početné a sväté povolania k službe Cirkvi a svetu.