Benedikt XVI. sa stretol s národnými riaditeľmi Pápežských misijných diel

Vatikán (14. mája, RV) - Pápež Benedikt XVI. dnes prijal vo Vatikáne, v Sixtínskej kaplnke, viac než sto regionálnych riaditeľov Pápežských misijných diel pri príležitosti generálneho zhromaždenia tejto organizácie pomáhajúcej misionárom na celom svete. Na osobitnej audiencii bol prítomný aj arcibiskup Fernando Filoni, nový prefekt Kongregácie pre evanjelizáciu národov.

Hlavnou myšlienkou príhovoru Svätého Otca k zhromaždeným bolo poukázanie na „nové otroctvá postihujúce dnešný svet“ a najmä na „úlohu kresťanov priniesť oslobodzujúce Kristovo posolstvo bez toho, aby sa čohokoľvek obávali, dokonca i prenasledovania“. Podľa Svätého Otca „nejestvuje taká oblasť pôsobenia Cirkvi, ktorá by nebola misijná, no nikto nemôže byť misionárom bez toho, aby v sebe živil zápal pre to posolstvo, ktoré ide ohlasovať; bez toho, aby zostal omámený jeho krásou. Dnes je misionárom ten“, povedal Benedikt XVI., „kto hovorí o “veľkej nádeji” k ľuďom, ktorí sú častokrát bez nádeje.“

Pokračoval: „Nové problémy a nové otroctvá povstávajú v našej dobe. Či už v tzv. prvom svete, zámožnom a bohatom, avšak neistom pokiaľ ide o budúcnosť. Rozvojové krajiny, ktoré – aj kvôli globalizácii, pre ktorú je častokrát charakteristický iba zisk – zas končia s rastúcim počtom chudobných, utečencov, utláčaných, u ktorých vyhasína svetlo nádeje. Cirkev musí neustále obnovovať svoje úsilie priniesť Krista, pokračovať vo svojom mesiášskom poslaní, aby sa zrealizovalo Božie kráľovstvo, Kráľovstvo spravodlivosti, pokoja, slobody a lásky. Pretvoriť svet podľa Božieho plánu s pomocou obnovujúcej sily Evanjelia, “aby bol Boh všetko vo všetkom“ (1Kor 15,28) – to je úloha celého Božieho ľudu. Je preto nevyhnutné pokračovať s obnoveným entuziazmom v diele evanjelizácie, v ohlasovaní radostnej zvesti o Božom kráľovstve, ktoré prišlo s Kristom v sile Ducha Svätého, aby priviedlo ľudí k pravej slobode Božích detí a oslobodilo ich od akejkoľvek formy otroctva. Je potrebné hodiť siete Evanjelia do mora dejín, aby sme priviedli ľudí k Božej vlasti.“

Svätý Otec sa ďalej venoval samotnej osobe misionára a jeho charakteristikám: „Iba ten, kto je pozorným poslucháčom Vteleného Slova, kto je intímne s Ním zjednotený, môže sa stať jeho ohlasovateľom (porov. Apoštol. exhortácia Verbum Domini, 51; 91). Ohlasovateľ Evanjelia musí byť riadený silou Slova a živený sviatosťami: práve od tejto životnej lymfy závisí jeho existencia a jeho misijné poslanie. Iba keď bude hlboko zakorenený v Kristovi a jeho Slove, odolá pokušeniam zredukovať evanjelizáciu – ukrytím, či zamlčaním transcendentnej dimenzie spásy ponúknutej Bohom v Kristovi – iba na akýsi humanitárny, sociálny projekt.“

„Služba evanjelizácie je očarujúca i náročná zároveň“, zakončil Svätý Otec, „vyžaduje si lásku a svedectvo o ohlasovanej pravde. Lásku takú úplnú, že je otvorená aj mučeníctvu. Avšak aj v takomto prípade sa Cirkev nemôže vzdať svojej úlohy priniesť svetlo Kristovo, ohlásiť radostnú zvesť Evanjelia, hoci aj za cenu prenasledovania. Aj ono je súčasťou jej života, tak ako bolo súčasťou Ježišovho. Kresťania sa nesmú báť, hoci sú aktuálne náboženskou skupinou, ktorá trpí najväčší počet prenasledovaní z dôvodu svojej viery.“ –ľr–