Totus Tuus: 30 rokov od atentátu na Jána Pavla II.

Vatikán (13. mája, RV) – Presne pred 30 rokmi, 13. mája 1981 bol na Námestí sv. Petra spáchaný atentát na Jána Pavla II. Udalosť, ktorá otriasla celým ľudstvom a hlboko poznačila pontifikát dnes už blahoslaveného pápeža.

13. máj 1981, Námestie sv. Petra, sviatok Panny Márie Fatimskej. Svätý Otec - ako zvyčajne počas generálnych audiencií - stojac v papamobile pozdravuje a požehnáva pútnikov. Chvíle stretnutia s veriacimi, prejavy náklonnosti: ruky, ktoré sa chcú dotknúť, vymenené pohľady, úsmevy, dieťa, ktoré zobral do rúk a nežne pritúlil. Ľudia nevedia, ale krátko nato má pápež na programe dôležitý oznam: zrod Pápežskej rady pre rodinu. Oznam, ktorý bude musieť byť odložený. Nebo nad Rímom sa zaťahuje oblakmi, akoby predpovedalo, že niečo netušené a nepredstaviteľné sa stane realitou.

Je 17:17. Zaznie tupý zvuk, opakuje sa. Niet pochýb, je to streľba zo zbrane. Pápež bezvládne klesá, zachytený svojím sekretárom Stanislavom Dziwiszom. Ľudia sú zdesení. Niektorých premôže plač, iní si kľaknú a začnú sa modliť ruženec. Pohnutie neustupuje. Celý dav stojí mlčky, nevyjadruje sa k tragickej scéne, ktorej sa stal svedkom. Čaká na správy. Prvýkrát sa hovorí vo Vatikáne o
terorizme. Hovorí sa o terorizme v meste, z ktorého vychádzali posolstvá o láske, porozumení, výzvy na zmierenie. Námestím sa šíria protichodné správy o totožnosti útočníka, o počte výstrelov, a najmä o závažnosti zranenia spôsobeného pápežovi Wojtylovi. Počuť zvuk sirény záchranky. Generálny riaditeľ Vatikánskeho rozhlasu páter Roberto Tucci, ktorý niekoľko minút po atentáte dorazí na Námestie svätého Petra, oznamuje do mikrofónu, že charakter zranenia zatiaľ nie je známy, sanitka odviezla Svätého Otca do nemocnice Gemelli.

Táto cesta z Vatikánu do Gemelli trvá len štvrť hodiny. Napriek tomu sú to nekonečné minúty. V sanitke, ako spomína osobný lekár Renato Buzzonetti, sa pápež neprestajne modlil šepkajúc v poľskom jazyku: „Ježišu môj! Matka moja!“. Operácia je dlhá a zložitá, Karol Wojtyla stratil veľa krvi, bol vážne zranený na niekoľkých miestach. A napriek tomu operujúci lekár si je vedomý anomálie trajektórie – odchýlky strely o niekoľko milimetrov, inak by mu guľka nedala šancu. Počas zákroku na treťom poschodí nemocnice Gemelli sa akoby pozastavil čas. Médiá po celom svete netrpezlivo čakajú na výsledok operácie:

„Chirurgický zákrok bol dokončený až po 4 hodinách 20 minútach," oznamuje v priamom prenose americký kanál ABC a dodáva: „Vatikánsky rozhlas uvádza, že stav pápeža nie je vážny." Milióny veriacich vo všetkých kútoch sveta, a najmä v Poľsku, ktorí sa zhromaždili na modlitbu, si môžu s úľavou vydýchnuť. Medzitým talianska polícia vypočúva mladého tureckého extrémistu, atentátnika Ali Agcu. Na neho sa obracia Ján Pavol II. počas prvej modlitby Regina Caeli po atentáte. A 17. mája 1981 pápež hovorí zo svojho nemocničného lôžka v poliklinike Gemelli:
„S dojatím vám ďakujem za vaše modlitby a všetkých žehnám. Modlím sa za brata, ktorý ma zranil, ktorému som úprimne odpustil. (...) Tebe, Mária, opakujem: Totus Tuus ego sum.“

Vzťah k Márii a odpustenie - dva rozmery silne prítomné v živote a učení pápeža, ktoré sa od tej chvíle stanú jedným s postavou a svedectvom Karola Wojtylu. Toto odpustenie, ktoré dáva slabým hlasom krátko po atentáte, Ján Pavol II. prinesie osobne „bratovi, ktorý ho zranil" na Vianoce 1983 do rímskej väznice Rebibbia. A presvätej Panne prinesie celého seba, svoje srdce, svoj život 13. mája 1982, presne rok po atentáte. V mariánskej svätyni ďakuje Panne Márii Fatimskej, ktorá ho zachránila. Ján Pavol II. nemá žiadne pochybnosti: bola to ruka Márie, ktorá „viedla cestu guľky a pápež sa v agónii zastavil na prahu smrti."

„Totus Tuus Maria“, „Celý Tvoj“ – motto jeho biskupského znaku sa stáva invokáciou. Úplnú odovzdanosť a dôveru blahoslavený Ján Pavol II. potvrdzuje aj v posledných chvíľach svojho pozemského života:
„Zverujem sa Ti a ešte raz Ti prehlasujem: Totus Tuus, Maria! Totus Tuus! Amen.“
–jk-