Benedikt XVI. včera ukončil pastoračnú návštevu severovýchodnej časti Talianska

Vatikán/Taliansko (9. mája, RV) – Pápež Benedikt XVI. včera ukončil dvojdňovú pastoračnú návštevu severovýchodnej časti Talianska, v rámci ktorej navštívil tri mestá: Aquileu, Benátky a Mestre. Včera sme vás informovali o jeho dopoludňajšom programe, v rámci ktorého predsedal eucharistickej slávnosti so začiatkom o 10.00 hod. v parku San Giuliano v Mestre. V popoludňajších hodinách nasledovali ešte dve stretnutia. Prvé bolo v Bazilike sv. Marka, kde sa Benedikt XVI. zúčastnil na diecéznom stretnutí, ktoré sa konalo pri príležitosti ukončenia pastoračnej vizitácie, ktorá prebehla v uplynulých šiestich rokoch z iniciatívy benátskeho patriarchu kardinála Angela Scolu. Vo svojom príhovore cirkevným predstaviteľom regiónu Benedikt XVI. vyjadril vďačnosť a radosť z toho, že diecézne stretnutie sa koná v posvätnom priestore baziliky oplývajúcej umeleckými pamiatkami, kde viera a ľudská tvorivosť dali zrod pôsobivej katechéze prostredníctvom obrazov. „Tento chrám je obrazom a symbolom Cirkvi postavenej zo živých kameňov, ktorými ste vy, kresťania Benátok,“ povedal Svätý Otec a potom sa vo svojom príhovore obrátil na prítomných duchovných pastierov, ktorých nazval „duchovnými synmi sv. Marka“. Vyzval ich k tomu, aby s dôverou pokračovali na ceste novej evanjelizácie v charitatívnej službe chudobným, ako aj k veľkodušnej službe v rôznych sociálnych oblastiach. Povzbudil ich aj k vedomiu toho, že oni sú nositeľmi posolstva, ktoré je pre každého človeka posolstvom viery, nádeje a lásky a ďalej povedal:
„Toto pozvanie je na prvom mieste pre vás, drahí kňazi, pripodobnení kňazskou vysviackou Kristovi, Hlave a Pastierovi. Je to poslanie viesť jeho ľud. S veľkodušnosťou a oddanosťou pokračujte vo svojej službe, vedomí si tohto nesmierneho daru. Hľadajte oporu v kňazskom bratstve, prežívanom v spoločnej zodpovednosti a spolupráci, v intenzívnej modlitbe a v prehĺbenej teologickej a pastoračnej činnosti. Zvlášť myslím na chorých a starých kňazov, ako aj na zasvätené osoby: ste cenným duchovným zdrojom pre celý kresťanský ľud a svojimi rehoľnými sľubmi poukazujete na osobitný význam a možnosť úplného sebadarovania sa Bohu. Sebadarovanie ako výzva patrí tiež vám všetkým veriacim laikom. Vždy a všade sa snažte svedčiť o dôvodoch svojej nádeje (porov. 1 Pt 3,15). Cirkev vás potrebuje, potrebuje vaše nadšenie. Majte odvahu povedať ,áno’ Kristovi, ktorý vás volá, aby ste boli jeho učeníkmi, aby ste boli svätými. Chcel by som znovu pripomenúť, že ,svätosť’ nespočíva v uskutočňovaní mimoriadnych vecí, ale v každodennom nasledovaní svojho vlastného povolania za pomoci modlitby, počúvania Božieho slova, sviatosti a dennej snahy o koherenciu. Áno, potrebujeme veriacich laikov, uchvátených ideálom ,svätosti’, aby bolo možné vytvoriť spoločnosť hodnu človeka, civilizáciu lásky.“
Potom Svätý Otec poukázal na skutočnosť, že misijné poslanie Cirkvi prináša plody iba vtedy, ak je Kristus, osobitne prítomný v Eucharistii, centrom nášho života. „Kristus nás priťahuje k sebe a pomáha nám vyjsť z nás samých. Chce sa s nami stretnúť a takto nás priviesť k spoločenstvu s inými, pretože spoločenstvo s Pánom je aj spoločenstvom s bratmi. Preto duchovný život závisí v podstatnej miere od vzťahu k Eucharistii, bez ktorej sa viera a nádej strácajú, a aj láska chladne,“ povedal Benedikt XVI. a pokračoval:
„Vyzývam vás preto, aby ste stále viac dbali na kvalitné slávenie Eucharistie, zvlášť v nedeľu, aby deň Pána bol naplno prežívaný a osvetľoval aktivity všetkých dní. Z Eucharistie, nevyčerpateľného zdroja Božej lásky, môžete čerpať nevyhnutnú energiu k tomu, aby ste prinášali Krista druhým, privádzali druhých ku Kristovi, aby ste boli denne svedkami lásky, solidarity a podelili sa o dobrá, ktorými vás Prozreteľnosť zahrňuje, spolu s bratmi, ktorým dobrá chýbajú.
Drahí priatelia, uisťujem vás o svojej modlitbe za to, aby náročná cesta, ktorou ste prešli v týchto rokoch pastoračnej vizitácie, obnovila život viery celej vašej miestnej cirkvi a zároveň vzbudzovala stále veľkodušnejšiu odovzdanosť v službe Bohu a bratom. Najsvätejšia Panna Mária, ktorú ctíte pod menom Panna Nicopeja, ktorej sugestívny obraz žiari v tejto bazilike, nech vám a celému vášmu diecéznemu spoločenstvu vyprosí dar úplnej vernosti Kristovi. Cestu, na ktorú sa vydávate, zverujem príhovoru nebeskej Matky Vykupiteľa, svätých a blahoslavených vášho kraja, a udeľujem osobitné apoštolské požehnanie vám i celému cirkevnému spoločenstvu sv. Marka, ako i chorým, väzneným a všetkým, ktorí trpia na tele i na duchu“.
Po skončení príhovoru Svätý Otec osobne pozdravil jednotlivé osobnosti cirkevného života. Potom nastúpil na bielu gondolu a za sprievodu ďalších lodí sa preplavil do Chrámu Madonna della Salute. Táto mariánska bazilika bola postavená v roku 1630 z vďačnosti za vyslobodenie od morovej nákazy. Tu sa Benedikt XVI. stretol s predstaviteľmi kultúry, umenia a hospodárskej oblasti. Vo svojom príhovore sa zameral na niektoré výrazy, ktoré sa spájajú s Benátkami. Jedným z týchto výrazov je slovo Serenissima – Najjasnejšia, ktorý sa vzťahoval na Benátsku republiku. „Tento krásny titul sa môže zdať utopický vzhľadom na pozemskú realitu, ale predsa je schopný vyvolať nielen spomienky na minulú slávu, ale aj na ideály súvisiace s plánmi tohto regiónu pre budúcnosť,“ povedal Sv. Otec a pokračoval:
„ ,Najjasnejšia’ je v pravom zmysle slova nebeské mesto, nový Jeruzalem, ktorý sa objavuje v biblickej Apokalypse ako žiarivá vízia (porov. Zj 21, 1-22,5). Kresťanstvo však toto sväté mesto, úplne prežiarené Božou slávou, chápe ako cieľ, ktorý pohýna srdcia ľudí, riadi ich kroky a oživuje náročné i trpezlivé úsilie o zdokonaľovanie pozemského mesta. V tejto súvislosti je treba vždy pripomenúť slová ,Veď čo osoží človekovi, keby aj celý svet získal, a seba samého by stratil’ (porov. Lk 9, 25). ,Očakávanie novej zeme však nesmie oslabiť, ale skôr povzbudiť úsilie o zveľadenie tejto zeme, kde rastie nová ľudská rodina, ktorá môže poskytnúť akoby tieň budúceho veku’ (Gaudium et spes, 39). Meno ,Najjasnejšia’ označuje civilizáciu pokoja, založenú na vzájomnom rešpekte, vzájomnom poznaní a na priateľských vzťahoch. Benátky majú dlhú históriu a bohatý ľudský, duchovný a umelecký odkaz, takže sú schopné i dnes ponúknuť ľuďom cenný prínos k viere v lepšiu budúcnosť a k úsiliu o jej vybudovanie. Evanjelium je najväčšou silou, ktorá pretvára svet. Nie je však utópiou, ani ideológiou. Prvé kresťanské generácie ho nazývali ,cestou’, to znamená spôsobom života, ktorý ako prvý praktizoval Kristus a ktorý nás vyzýva k nasledovaniu. K ,Najjasnejšiemu’ mestu sa prichádza po tejto ceste, ktorá je cestou lásky v pravde, pričom je zrejmé, že netreba, ,aby sme túto lásku uplatňovali len vo veľkých veciach, ale predovšetkým v bežných životných okolnostiach’ a podľa Kristovho príkladu ,je tiež potrebné niesť kríž, ktorý telo a svet kladie na plecia tým, ktorí hľadajú pokoj a spravodlivosť’.“
Posledným bodom včerajšieho programu pastoračnej návštevy pápeža Benedikta XVI. na severovýchode Talianska bolo požehnanie zrekonštruovanej knižnice Marcianum. Tá sa nachádza v miestnom seminári, ktorý Svätý Otec navštívil po ukončení stretnutia s predstaviteľmi sveta kultúry, umenia a hospodárskej oblasti. Vo večerných hodinách sa Svätý Otec vrátil do Vatikánu. Včerajšia návšteva bola už treťou návštevou pápeža tohto regiónu a konala sa 26 rokov po návšteve blahoslaveného Jána Pavla II. a 40 rokov po návšteve Pavla VI.

Pripravil Peter Dufka