2011-04-29 11:15:59

Kardinál Jozef Tomko pre L´Osservatore Romano o Jánovi Pavlovi II.


Vatikán (29. apríla, RV/TKKBS) - Vatikánsky denník L´Osservatore Romano v uplynulých dňoch priniesol vo svojej anglickej verzii rozhovor s kardinálom Jozefom Tomkom o Jánovi Pavlovi II., pri príležitosti jeho blížiaceho sa blahorečenia. Kardinál v ňom spomína na prvé stretnutie s vtedajším mladým arcibiskupom Krakova v októbri 1969, keď prišiel do Ríma. Už vtedy vnímal Wojtylovu „jednoduchú, pokojnú nenútenosť, sprevádzanú hlbokým zmyslom pre osobnú pokoru a biskupskú jednotu“. Bol to práve Ján Pavol II., z ktorého rúk kardinál Tomko v roku 1979 prijal biskupskú vysviacku. Uskutočnila sa v Sixtínskej kaplnke 15. septembra 1979, na slávnosť Sedembolestnej Panny Márie, patrónky Slovenska. Svätý Otec predniesol homíliu v slovenčine. „Nikdy nezabudnem na jeho vkladanie rúk, zdalo sa, akoby tým pápež vtisol pečať Ducha do mojej duše“, vyznáva slovenský kardinál. Po vysviacke Ján Pavol II. pozdravil veriacich a vyjadril túžbu navštíviť Vysoké Tatry. „Pre Slovensko a pre tamojšiu umlčanú Cirkev to znamenalo nesmierne povzbudenie nádeje, ktoré bol on, majster v čítaní znamení čias a používaní prorockých gest, schopný vštepiť aj v najtemnejších okamihoch prenasledovania“, uvádza kardinál v rozhovore pre L´Osservatore Romano.
Článok ďalej píše o menovaní kardinála Tomka za prefekta Kongregácie pre evanjelizáciu národov v apríli 1985. Ako priznáva, noc po oznámení menovania nemohol spať, uvedomujúc si nesmierny rozmer svojho budúceho poslania a zodpovednosť, ktorá sa k nemu viaže, čo bolo začiatkom 16 rokov plodnej spolupráce s „prvým misionárom“ Cirkvi. Na otázku, čo sa od Jána Pavla v tomto období naučil, kardinál Tomko reaguje: „Predovšetkým, naučil som sa obracať sa na Spasiteľovo Srdce so svojimi starosťami, aby som zmiernil váhu mojej zodpovednosti, pamätajúc pred krížom na to, že Cirkev je jeho pred všetkým ostatným. Každé dva-tri týždne ma prijal na audiencii, zvyčajne večer, a ja som odchádzal unavený, pretože to bolo také intenzívne, no zároveň pokojné a povzbudzujúce. Pamätám si, že jeho tajomník Mons. Stanislaw Dziwisz často diskrétne pootvoril dvere, aby naznačil, že večera je pripravená, ale pápež ďalej trpezlivo hovoril, kládol otázky, dával návrhy, ponúkal informácie a robil rozhodnutia“.
Kardinál sa v spomienkach vracia aj k trom návštevám Jána Pavla II. na Slovensku, i k posledným chvíľam tohto veľkého pápeža, k 2. aprílu 2005, keď vydýchol naposledy: „Hneď po tom, čo som počul smutnú správu, okamžite som navštívil telo tejto veľkej historickej osobnosti, stále ležiace na posteli jeho utrpenia, s majestátnym pokojom smrti na jeho tvári. Kľačiac som sa krátko pomodlil, držiac jeho ruku, tú ruku, ktorú som stále cítil na mojej hlave, a pobozkal som ju v oddanosti. Bola to ruka môjho duchovného otca. Existujú isté neviditeľné putá, ktoré nikdy nemôžu byť prerušené. A teraz mám potešenie vidieť naplnenú túžbu davu, volajúceho „Santo subito!“. Vietor, ktorý tak úžasne obracal stránky Evanjelia na rakve Jána Pavla II., stále vanie. Jeho práca pokračuje aj v súčasnosti a prináša ovocie: Peter ďalej žije vo svojich nástupcoch tak, ako Kristus žije vo svojej Cirkvi.“ -ľr-







All the contents on this site are copyrighted ©.