Editorál P. Lombardiho: Ježiš a Sokrates

Vatikán (26. apríla) – „Kritériom, ktoré sprevádzalo každé Ježišovo rozhodnutie počas celého jeho života, bola jeho pevná vôľa milovať Otca“, uviedol pápež v stredu počas generálnej audiencie venovanej Veľkonočnému trojdniu. Svätý Otec ďalej zdôraznil rozdiel v postoji Ježiša a Sokrata pred smrťou. Na tento rozdiel sa zameral aj hovorca Svätej stolice P. Federico Lombardi vo svojom pravidelnom editoriáli pre Vatikánske televízne centrum:

V stredu počas Veľkého týždňa na generálnej audiencii, pápež odkloniac sa od pripraveného textu, sa spontánne vyjadril o Ježišovej modlitbe v Getsemanskej záhrade. Meditujúc s hlbokou spoluúčasťou o úzkosti Ježiša, o jeho strachu zo smrti, zdôraznil veľký rozdiel medzi Ježišom a Sokratom. My všetci obdivujeme odvahu a sebaovládanie antického gréckeho mudrca, ktorého nám jeho žiak Platón dôsledne opísal v nezabudnuteľných dielach. Avšak jeho nadľudskosť, s ktorou reaguje v súvislosti s úzkosťou ho v istom zmysle vzďaľujú od skutočnej biedy a krehkosti obyčajného človeka, ktorý sa nachádza tvárou v tvár smrti. Ježiš však nie tak, ktorý bol skutočne jedným z nás. Božia láska zostupuje až na dno priepasti, aby nás všetkých vyzdvihla dohora. Paradoxne práve táto stať z Evanjelia – Getsemanská záhrada – ktorá je možno tou najtajomnejšou a najprekvapivejšou, sa premieňa na niečo, čo môže dať tú najväčšiu útechu toľkej bezhraničnej bolesti ľudstva všetkých čias. Bezhraničná bolesť, ale aj bezhraničná láska. Práve preto môžeme hovoriť o „spáse“ a môžeme v ňu uveriť v našom tele, v našom živote i v našej smrti.
Pápež – odpovedajúc na Veľký piatok na otázky, ktoré mu prišli z rôznych častí sveta – povedal, že v Eucharistii sa nás dotýka zmŕtvychvstalé Ježišovo telo a vstupuje do nás, aby premenil náš život na jeho nový život. Umučenie a Vzkriesenie, najväčší dar Boha nám ľuďom na našej ceste. –mk-