Zamyslenie na Nedeľu Utrpenia Pána

Pripravil Marek Haratim, vicerektor Pápežského slovenského kolégia sv. Cyrila a Metoda:
Drahí poslucháči!
V histórii i v súčasnosti nachádzame nemálo situácii, ktorým hovoríme – teraz nastalo triedenie duchov. Ide o hraničné situácie keď sa ukazujú charaktery, prejavujú odvážni, odpadávajú zbabelci a prekvapujú doteraz nenápadní. Stačí si prečítať, či dokonca byť svedkom pri požiare, havárii či živelnej katastrofe a hneď viete o čom hovorím. Sú to situácie keď sa „lámu charaktery“, alebo vyrovnávajú chrbtice.
Nedeľou Utrpenia Pána, podľa prinesených ratolestí nazvanou aj Kvetnou nedeľou vstupujeme do mimoriadnych slávení Veľkého týždňa, ktoré vyvrcholia Veľkonočným ránom Pánovho Zmŕtvychvstania. Kvetná nedeľa nám najprv pri sprievode s palmami prináša v tomto liturgickom roku svedectvo evanjelistu Matúša o Ježišovom slávnostnom a radostnom vstupe do Jeruzalema. Ten istý evanjelista Matúš nás potom dojíma a pohýna pri čítaní svedectva o umučení nášho Pána.
Toho sme sledovali v evanjeliách celého pôstneho obdobia ako hlavného protagonistu diania, ktoré tvorí významné časti dejín našej spásy. Od pokúšania na púšti cez jeho premenenie na hore Tábor, od jeho rozhovoru so samaritánkou cez uzdravenie slepého po vzkriesenie Lazára. Vrchol nášho spoznávania je dnešná nedeľa – Pán Ježiš triumfálne vstupuje do Jeruzalema pozdravovaný ako „Požehnaný, ktorý prichádza v mene Pánovom“ (Mt, 21, 9), znaky a obrazy, ktoré sprevádzajú jeho príchod prezrádzajú príchod Mesiáša skôr ako nového kráľa Izraela, syna Dávidovho. Mnohí , ktorí ho nasledujú, očakávajú práve takého Mesiáša - vojvodcu, či politického lídra. Tak ako predošlé evanjeliá aj dnešné Božie slovo nám tu potvrdzuje istú mnohoznačnosť pojmov a predstavení Mesiáša. Matúš v evanjeliu pri sprievode s palmami zaznamenáva otázku mnohých obyvateľov Jeruzalema: Kto je to? A zároveň aj odpoveď: Je to ten prorok, Ježiš z Nazareta (porov.Mt 21,11). Ešte stále chýba úplná a jasná odpoveď, ešte stále neprišlo k pravému poznaniu. Akoby bežné udalosti dosť nevysvetľovali, akoby slová nedojímali, akoby zázraky nestačili. K naozajstnému vyznaniu prichádza v dramatickej chvíli bolesti a opustenia vo chvíľach agónie, keď pohanský stotník a tí čo strážia umierajúceho Ježiša hovoria „On bol naozaj Boží Syn“(Mt 27,54). V takejto dramatickej a bolestnej situácii tí, od ktorých by sa to dalo najmenej čakať odhaľujú najväčšiu pravdu a podstatu: Ježiš je Boží Syn.
Kristus sa tak necháva spoznať, objaviť v mimoriadnej a hraničnej situácii. Celé Matúšovo rozprávanie je svedectvom o profilovaní ľudí, o triedení duchov. Povedzme si pravdu, ani jeho učeníci v týchto vypätých chvíľach nepreukázali mimoriadnu odolnosť či hrdinskú vieru. Ba evanjelista s bolesťou poznamenáva: „Vtedy ho všetci učeníci opustili a rozutekali sa.“ (Mt 26,56). Ešte potrvá hodnú chvíľu, kým títo pochybujúci a chybujúci učeníci uveria v skutočného Mesiáša, ktorý musel trpieť a zomrieť, aby tak vošiel do slávy. (porov. Lk 24,25-26). Pán Ježiš predstavuje svoje božstvo vlastným mučiteľom, ktorí sú navyše pohania. Matúš aj v tejto chvíli naznačuje – Kristus prišiel hlásať posolstvo spásy všetkým národom.
Drahí bratia a sestry! Aj my v utrpení a bolesti prichádzame k spáse cez Krista, ktorý nám svojím utrpením a smrťou priniesol spásu. Deje sa to aj dnes! Tí, ktorí aj dnes trpia pre Krista sú pre nás veľkým svedectvom. V utrpení sa spájajú s Kristom a prinášajú nové obety za spásu sveta. Koľko je ich aj v týchto časoch! Nám na Slovensku by sa zdalo, že odkedy pominula totalita, už niet ani prenasledovanie. A predsa zisťujeme, že aj dnes kresťania trpia pre Kristovo meno a umierajú pre neho. Aj v týchto časoch pribúdajú nové a nové mená tých, ktorí cez svedectvo vlastnej krvi vydávajú svedectvo o viere v Krista – Mesiáša. Je možné, že nastane aj v našom živote hraničná situácia to povestné triedenie duchov, keď bude treba ukázať charakter, nezohnúť sa, ale vydať svedectvo o Kristovi. Nemusí to byť iba okamih, môže to byť čas, a môže trvať desaťročia. Máme s tým istú skúsenosť a preto posvätný čas pôstu a slávenie tajomstiev Veľkého týždňa je dobrou príležitosťou pripomenúť si svoju vernosť Kristovi. Najlepšie tak, že sa s ním pevne spojíme v modlitbe, vo sviatosti zmierenia obnovíme svoj život milosti, vo svätom prijímaní sa staneme jeho súčasťou. Ak príde situácia keď treba znášať utrpenie, nenávisť, vyčlenenie zo spoločnosti, nezostaneme nepripravení. Navyše Kristus bude s nami a v nás. Vtedy totiž, keď znášame utrpenie pre Krista sme blahoslavení a
vyznávame: On je naozaj Boží Syn, Kristus náš Pán.
Svätý apoštol Peter pokorený, ale aj obohatený svojou osobnou drámou dospel k rovnakému presvedčeniu. V sile Ducha svätého potom vedie zbor apoštolov a nakoniec na kríži vydáva svedectvo o svojom Pánovi. Vo svojom liste nám odovzdáva svoju skúsenosť, ktorá je zároveň skvelým posolstvom vo svojej jednoduchosti a kráse: „Kristus trpel za vás a zanechal vám príklad, aby ste kráčali v jeho šľapajach. On sa nedopustil hriechu, ani lesť nebola v jeho ústach. Keď mu zlorečili, on nezlorečil, keď trpel, nevyhrážal sa, to postúpil tomu, ktorý súdi spravodlivo. Sám vyniesol naše hriechy na svojom tele na drevo, aby sme zomreli hriechu a žili pre spravodlivosť. Jeho rany vás uzdravili.“(1Pt 2, 21-24).

Marek Haratim