Benedikt XVI. o zmysle ľudskej práce

Vatikán (26. marca, RV) - Benedikt XVI. sa dnes napoludnie stretol v Aule Pavla VI. s účastníkmi púte diecézy Terni-Narni-Amelia, ktorá sa konala pri príležitosti 30. výročia návštevy Jána Pavla II. v oceliarni v Terni. Asi 8 tisíc pútnikov si vypočulo príhovor Benedikta XVI., v ktorom sa zameral na zmysel práce. Povedal:

„Terni je poznačené prítomnosťou jednou z najväčších oceliarni, ktoré významne prispeli k rastu pracovných príležitostí. Je to dielo poznačené svetlom, ale aj ťažkými časmi, ako sú tie, ktoré prežívame dnes. Kríza priemyslu prináša tvrdú skúšku na život mesta, ktoré musí prehodnotiť svoju budúcnosť. Do tejto skutočnosti je vtiahnutý život jednotlivých pracujúcich i celých rodín. Viem, že Cirkev v diecéze robí čo môže a chce vám byť nablízku, aby vám odovzdala nádej evanjelia a silu k vytváraniu spravodlivejšej a ľudskejšej spoločnosti. Vychádza pri tom zo zdroja, ktorým je Eucharistia. Vo svojom prvom pastierskom liste s názvom Eucharistia zachráni svet váš biskup naznačil, čo je zdrojom, z ktorého treba čerpať a ku ktorému je potrebné sa vrátiť, aby ste prežívali radosť z viery a nadšenie pre vytváranie lepšieho sveta. Nedeľné slávenie eucharistie sa tak stáva ohniskom pastoračnej činnosti diecézy. Je to skutočnosť, ktorá už priniesla svoje ovocie: z Eucharistie – v ktorej sa Kristus sprítomňuje vo svojom zvrchovanom akte lásky pre všetkých nás – sa učíme žiť ako kresťania v spoločnosti a táto sa tak stáva pohostinnou, solidárnejšou a pozornejšou na potreby všetkých, najmä tých najslabších, aby sa stala bohatšou na lásku. Svätý Ignáca z Antiochie, biskup a mučeník, definoval kresťanov ako ľudí, ktorí „žijú z nedele“ (iuxta dominicum viventes), teda „z eucharistie“. Žiť „eucharistickým spôsobom“ znamená žiť ako jedno telo, jedna rodina, ako spoločnosť, zjednotená láskou. Povzbudenie byť „eucharistický" nie je jednoduchou morálnou výzvou určenou jednotlivcom, ale je povzbudením k
účasti na dynamizme samotného Ježiša, ktorý ponúka svoj život pre druhých, aby boli všetci jedno.

Práca, drahí priatelia, nám pomáha k tomu, aby sme boli bližšie k Bohu a druhým. Ježiš sám bol robotník. Strávil väčšinu svojho pozemského života v Nazarete, v dielni sv. Jozefa. Evanjelista Matúš poukazuje na to, že ľudia hovorili o Ježišovi ako o „synovi tesára“ (Matúš 13, 55) a Ján Pavol II. v Terni hovoril o „evanjeliu práce" zdôrazňujúc, že bolo napísané predovšetkým skutočnosťou, že Syn Boží sa stal človekom a pracoval svojimi vlastnými rukami. Ba dokonca konal prácu, ktorá bola skutočnou fyzickou prácou, zaberala najväčší časový úsek jeho života na tejto zemi, a ňou začal dielo vykúpenia človeka a sveta. Už táto skutočnosť nám hovorí o dôstojnosti ľudskej práce, ktorá zapadá do tajomstva vykúpenia. Je dôležité tomu porozumieť v kresťanskej perspektíve. Často, však, je práca videná len ako prostriedok k zisku, alebo dokonca v rôznych situáciách na celom svete ako prostriedok k vykorisťovaniu, a tým porušovaniu dôstojnosti ľudskej osoby. Rád by som tiež spomenul problém práce v nedeľu. Bohužiaľ, v našich spoločnostiach tempo spotreby má tendenciu obrať nás o zmysel sviatku a nedele, ako dňa Pána a spoločenstva.

Vážení robotnici a robotníčky, milí priatelia, chcem ukončiť tento môj krátky príhovor slovami ubezpečenia, že Cirkev podporuje a povzbudzuje všetky snahy zamerané na zabezpečenie dôstojnej a stabilnej práce pre všetkých. Pápež je vám blízko, je pri vašich rodinách, deťoch, mladých, vašich starých a nosí vás všetkým vo svojom srdci pred Bohom. Nech Pán žehná vás, vašu prácu a vašu budúcnosť. –pd-