Rubrika venovaná rozhodnutiu
Európskeho súdu o kauze ohľadne vystavovania kríža Vážení poslucháči, udalosti,
ktorá sa nestáva často, ale nie je nemožná, budeme venovať pozornosť v nasledujúcich
minútach – v rubrike venovanej zmene rozhodnutia Európskeho súdu v otázke vystavovania
krížov. Táto pozitívna správa z konca minulého týždňa, ktorá nenútene tematicky zapadá
do pôstneho obdobia, nezostáva bez odozvy.
Zaopätovné stabilizovanie
dôvery v Európsky súdny dvor pre ľudské práva zo strany veľkej časti Európanov
- označil hovorca Svätej stolice rozhodnutie Veľkej komory Európskeho súdu v Štrasburgu,
ktorá konečným rozsudkom zo dňa 18. marca 2011 zamietla žalobu Talianky Soile Lautsi
proti Talianskej Republike pre porušovanie ľudských práv vystavovaním krížov vo verejných
školách. Európsky súd tak zmenil svoje rozhodnutie z roku 2009.
30814/06,
to je číslo kauzy: „Soile Lautsi verzus Talianska republika“, ktorá od roku 2009 takpovediac
hýbala Európou. Žaloba tejto matky fínskeho pôvodu sa zakladala na tom, že prítomnosť
kríža v škole, ktorú navštevuje jej syn, je útokom na slobodu svedomia a na právo
získať vzdelanie v súlade so svojím presvedčením. Toto rozhodnutie Veľkej komory
Európskeho súdu pre ľudské práva bolo potvrdené počtom hlasov pätnásť za a dva proti.
Ako odôvodnenie rozsudku sa uvádza, že neexistujú dôkazy, ktoré by potvrdzovali, že
prítomnosť kríža v školách by mal eventuálny vplyv na žiakov. Rozhodnutie je konečné,
bez možnosti odvolania sa voči rozsudku. P. Federico Lombardi, hovorca Svätej stolice,
vydal ohľadne rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva nasledovné vyhlásenie: „Rozhodnutie
Európskeho súdu pre ľudské práva ohľadne umiestňovania krížov v triedach civilných
talianskych škôl bola zo strany Svätej stolice prijatá s veľkým uspokojením.
Vskutku ide o rozhodnutie mimoriadne závažné a priam historické, ako ukazuje výsledok,
ku ktorému dospela Veľká komora na záver dôkladného preskúmania otázky. Veľká komora
vskutku vo všetkých bodoch obrátila rozhodnutie súdu prvého stupňa jednohlasne prijaté
istým súdom, ktoré vyvolali nielen odvolanie Talianskeho štátu, ale aj podporu jemu
zo strany mnohých iných európskych štátov – v rozsahu, aký sa zatiaľ nikdy neudial
– a pripojenie mnohých neziskových organizácií, čo vyjadrovalo širokú podporu národov. Na
najvyššej medzinárodnej súdnej úrovni sa nakoniec rozhodlo, že kultúra ľudských práv
nemôže byť postavená ako protiklad náboženských základov európskej spoločnosti, ku
ktorej kresťanstvo prispelo podstatnou mierou. Súdom bolo taktiež uznané, že podľa
princípu subsidiarity je povinnosťou štátu zabezpečiť určitú úroveň ocenenia náboženských
symbolov vlastnej histórie a kultúry ako aj národnej identity a týka sa to aj miest
ich vystavovania (ako aj bolo zdôraznené v týchto dňoch rozhodnutiami najvyšších súdov
niektorých európskych krajín). V opačnom prípade, v mene náboženskej slobody by sa
paradoxne obmedzila alebo dokonca negovala táto sloboda, čo by nevyhnutne skončilo
vylúčením jej prejavov z verejných miest. Týmto spôsobom by bola porušená samotná
sloboda zatemniac špecifické a legitímne identity národov. Súd teda rozhodol, že vystavovanie
kríža nie je násilnou doktrinalizáciou, ale vyjadrením kultúrnej a náboženskej
identity krajín s kresťanskou tradíciou. Najnovšie rozhodnutie Veľkej komory
je vítané aj preto, že účinne prispieva k opätovnému stabilizovaniu dôvery v Európsky
súd ľudských práv zo strany veľkej časti Európanov, presvedčených a vedomých si determinujúcej
úlohy kresťanských hodnôt v ich vlastnej histórii, ale aj vo vytváraní európskej
jednoty a v jej kultúre založenej na práve a slobode.“ Pred niekoľkými dňami
uskutočnil taliansky denník Corriere della Sera anketu o názore na prítomnosť krížov
vo verejných školách. Viac ako 80% náhodných respondentov sa vyjadrilo za prítomnosť
tohto symbolu, teda vyjadrilo podporu krížom v školách. A doplňme túto mozaiku: Prítomnosť
kríža v školskej triede, v ktorej sa väčšina žiakov hlási ku kresťanstvu, nie je protiústavné.
Toto je zas obsahom konečného rozsudku rakúskeho ústavného súdu, ktorý sa zaoberal
podnetom dvoch rodičov na posúdenie zákona vydaného provinciou Dolné Rakúsko. Tento
zákon umožňuje vyvesovanie krížov v triedach miestnych škôl. Z rozsudku vyplýva, že
prítomnosť kresťanského symbolu v školských triedach nie je „uprednostňovaním štátneho
náboženstva alebo nejakého náboženského vierovyznania“, ktoré by porušovalo princíp
oddelenia cirkvi a štátu. Sudcovia ústavného súdu naopak potvrdili, že cieľom tohto
zákona je podpora výchovy detí k tolerancii a k vzájomnému rešpektu medzi všetkými
náboženstvami. Ten istý súd zároveň potvrdil inú právnu normu, podľa ktorej sa
v školách slávi sviatok svätého Mikuláša a zúčastňuje sa na ňom mnoho detí. Ako dôvod
tohto potvrdenia sudcovia vo svojom rozhodnutí uvádzajú, že „žiadne dieťa nie je nútené
zúčastňovať sa tejto náboženskej oslavy“. Predstavitelia rakúskeho ústavného súdu
sa tiež vyjadrili, že na platnosť tohto rozhodnutia nebude mať žiaden vplyv akékoľvek
konečné rozhodnutie Európskeho súdu vo veci prítomnosti krížov v talianskych školách.
Európsky súd v Štrasburgu dnes nakoniec drvivou väčšinou hlasov rozhodol, že prítomnosť
krížov v talianskych školách, neporušuje žiadne ľudské práva. Teraz sa pozrime
ešte raz na vyhlásenie predsedu KBS k rozhodnutiu Európskeho súdu pre ľudské práva
o krížoch, v ktorom čítame:
Konferencia biskupov Slovenska víta a oceňuje
rozhodnutie Veľkej komory Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 18. marca 2011,
že Talianska republika umiestnením krížov v štátnych školách neporušuje Európsky dohovor
o ochrane ľudských práv. Európsky súd pre ľudské práva zmenil svoje rozhodnutie
z roku 2009 a tým preukazuje vnímavosť pre význam kríža ako náboženského a aj kultúrneho
symbolu, ako aj pre rozdielne právne tradície v štátoch, ktoré podpísali Európsku
konvenciu o ľudských právach.
V európskej kultúre, ktorá je založená
na kresťanských hodnotách, kríž vyjadruje lásku, zmierenie, solidaritu a potrebu ochrany
ľudských práv. Toto sú základné hodnoty pre každú spoločnosť. Kríž je pre všetkých
kresťanov nenahraditeľným symbolom viery, Božej lásky a vernosti a znakom vykúpenia.
Je
potrebné, aby v spoločnosti nebola obmedzovaná pozitívna náboženská sloboda umiestniť
kríž na verejnom mieste ako prejav viery a kresťanského presvedčenia. Neznamená to,
že sa inak zmýšľajúcim chce niečo predpisovať alebo nanucovať. -jk-