Komentár Mons. Mariána Gavendu: Svetlo do tmy sveta

Pravidelný štvrtkový komentár s názvom „Svetlo do tmy sveta“ pripravil Mons. Marián Gavenda:
Situácia priam ukážková, môžete si ju odskúšať. Zadajte do internetového vyhľadávača slová „svetlo sveta, Benedikt“ a pozrite, čo vám počítač „vygúgli“. Je to vraj najrýchlejší a najspoľahlivejší spôsob, ako sa dostať k základným informáciám. V tomto prípade sa dozvedáte správy pre veriaceho naozaj šokujúce: „Pápež vyhlásil, že možno zrezignuje“, bije do očí prvý veľký nadpis. Vraj tak povedal vo svojej najnovšej knihe rozhovorov a dokonca sa priznal, že sa sám seba pýta, či úrad pre fyzickú únavu zvládne. „Benedikt XVI. sa už kondómov v boji proti aidsu nebojí“ uvádza zas mienkovplyvný slovenský denník a dodáva, že „zarytý odporca antikoncepcie zmenil názor“. Práve o tejto téme bolo koncom novembra do polovice decembra minulého roku v médiách najviac kriku. Upresňujúce stanoviská Vatikánu vyvolali v médiách rovnaké znepresnenia ako samotný text knihy. Vraj to bol len dodatočný konzervatívny nátlak na konečne sa liberalizujúceho pápeža. A inkriminovaný nesprávny preklad slova „prostitúti“ na „prostitútky“ vraj zas urazil feministky a homosexuálky, ako o podstate knihy referuje štátny rozhlas u našich českých susedov.
Len horko – ťažko sa v naplaveninách tohoto demagogického cunami dopracujete k pár solídnym údajom o samotnej knihe rozhovorov „Svetlo sveta“, ktoré koncom júla minulého roka viedol s pápežom známy nemecký novinár Peter Seewald. Ostatné sa máte šancu dozvedieť len ak si knihu sami prečítate. Búrlivá diskusia, skresľovania pápeža na jednej strane i obranné vysvetľovania Cirkvi na strane druhej boli vlastne len jednou veľkou odpútavacou akciou. Úplne prekryla, čo v knihe skutočne je: výsostne dôležité témy o hrozbách a výzvach súčasnej civilizácie, reakcie na medializované škandály, vysvetlenie ako pápež chápe a realizuje reformu Cirkvi. To všetko z prvej ruky, stručným a jasným štýlom. Dozvedáme sa, aký pápež naozaj je, čo cíti a prežíva.
„Áno, skutočne mi prišla na myseľ gilotína: padá na teba a zasahuje ťa. Bol som si úplne istý, že táto úloha nie je pre mňa ale že mi Boh po toľkých namáhavých rokoch dopraje trochu pokoja. Jediné, čo som si dokázal povedať, ujasniť sebe samému, bolo: Božia vôľa je zrejme celkom iná a pre mňa začína niečo úplne nové. Ale že on bude so mnou“, dozvedáme sa priamo z úst pápeža o jeho pocitoch vo chvíľach voľby. On a nie komentátori nám hovorí o svojom vnútri, ako v modlitbe „rozdeľuje úlohy“ svojim obľúbeným svätcom, alebo povie rovno Pánovi: „Keď to ty chceš, ty to aj sprav“; že práve množstvo úloh ho vedie k tomu, aby sa ešte viac modlil.
Benedikt XVI. priznáva, že aj ako hlava viac než miliardy katolíkov je v istom zmysle úplne bezmocný. Zodpovedá za poklad viery i za duchovné osudy ľudí, ale nikomu nemôže nič prikázať. „Je pravda, že v skutočnosti to 83 ročného človeka jednoducho preťažuje“, priznáva pápež a dodáva: „Vďaka Bohu je tu veľa dobrých spolupracovníkov. Na všetkom sa pracuje v spoločnom úsilí. Dôverujem, že Boh mi dá toľko síl, koľko potrebujem, aby som mohol vykonať to, čo je nutné“. Dozvedáme sa, že medializované škandály Svätý Otec nepovažuje za dôvod odstúpiť. Nevznikli za jeho pontifikátu a nebolo by pekné nechať ich padnúť na plecia niekoho iného. Treba ich vziať ako kríž a niesť.
Peter Seewald dáva pápežovi priame a neraz aj nepríjemné otázky. Ako novinár vyjadruje názory ľudí, a tie sú rozmanité. Teda žiadne sladké klišé. Na argumenty o evidentnom úpadku pápež odpovedá, že Cirkev nemožno hodnotiť len optikou západnej kultúry, že sú tu aj oblasti, kde Cirkev prejavuje mimoriadnu vitalitu. Odhaľuje, ako sa aj tie najčiernejšie kapitoly jeho pontifikátu v konečnom dôsledku menia na požehnanie: škandály zneužívania na očistu kňazstva, zle pochopená reč v Regensburgu na vyjasnenie postojov voči islamu, prípad Williamsona zas k židovstvu. Na margo tejto kauzy tu pápež jasne hovorí, čo médiá jasne zahmlievali, že aj po sňatí exkomunikácie zostali inkriminovaní štyria biskupi naďalej suspendovaní a nemôžu vykonávať svoj úrad.
Medzi najaktuálnejšie patria odpovede o osude našej civilizácie a našej planéty. Pápež priznáva, že o nej zásadne rozhodnú už najbližšie roky. Žijeme na účet budúcich generácií a je nutná radikálna zmena celého životného štýlu, najmä v bohatých krajinách. Politickou cestou podľa pápeža, žiaľ, odvrátenie nevyhnutnej katastrofy nemožno dosiahnuť. Väčšina občanov nepodporí politické strany, prinášajúce zásadné reformy. Veľmi dôležitú úlohu by tu mohla zohrať práve Cirkev, ktorá má priamy vplyv na životné postoje ľudí. Tá je však z vplyvu na verejný život systematicky vytláčaná. V tomto súvise Benedikt XVI. jasne poukazuje, ako sa v mene tolerancie ničí samotná tolerancia tým, že sa ľuďom vnucuje „laické náboženstvo“. To si nahovára, že racionálnym poznaním vlastní celú pravdu a každý ju musí jednoznačne prijať. Samotnú možnosť poznať objektívnu pravdu, ktorej by sa človek musel podriadiť však laická spoločnosť odmieta ako útok na ľudskú slobodu.
Je pochopiteľné, keď sa človek bojí, že sa mu potvrdí smrteľná diagnóza. Vôbec mu však nepomôže skrývať pred ňou hlavu do piesku. Zdá sa, že práve preto bola táto svetová diagnóza od človeka ozaj kompetentného zmetená pod koberec. Nebezpečne by ľuďom otvorila oči. Práve preto je tak dôležité po nej siahnuť. Prináša skôr riešenia, než hrozby. „Ad fontes“ je teda v aj v čase rýchleho internetu jediná spoľahlivá cesta k pravde. Ak sa pýtame, prečo bola kniha, ktorá nielen názvom prináša svetlo do súčasného sveta, zaliata tmou, treba asi parafrázovať Jánov prológ k štvrtému evanjeliu: „Svetlo sveta, aj kniha „Svetlo sveta“ prišla na svet, medzi vlastných, ale ani vlastný knihu neprijali. Viac milovali tmu, lebo ich skutky boli zlé...“. Ale tým, čo sa do nej zahĺbia, zažiari „veritatis splendor“, svetlo pravdy.