Veľká Británia (11. marca, RV) – Piatkové vydanie denníka L´Osservatore Romano
prináša správu o tom, že Najvyšší súd Anglicka a Walesu vydal súdne rozhodnutie, na
základe ktorého bolo potvrdené odmietnutie zverenia detí do opatery kresťanským manželom
z Apoštolskej cirkvi, na základe ich morálnych princípov týkajúcich sa sexuálnej a
homosexuálnej výchovy. V rozhodnutí súdu sa uvádza, že morálne princípy, založené
na náboženskom presvedčení manželov sú „nebezpečné“ pre výchovu detí, pretože „vyjadrili
názory, ktoré sú proti homosexualite, porušiac tak normu z tzv. „Aktu rovnoprávnosti“.
Tento zákon, vydaný v roku 2010, trestá akúkoľvek diskrimináciu na základe pohlavia
a osobitne voči homosexuálnym párom. Zákon okrem iného predpokladá aj adopciu detí
týmito pármi. Podľa Najvyššieho súdu, toto rozhodnutie nebolo urobené na fakte
náboženskej príslušnosti manželov, ale na fakte, že „pre zákon a pre náš spôsob života
je základom, aby každej osobe bola garantovaná rovnoprávnosť. Zákony, ktoré chránia
pred diskrimináciou na základe sexuálnej orientácie, sú viac ako náboženské presvedčenie“,
uvádza sa v záverečnej správe. Voči tomuto rozhodnutiu sa postavili viaceré kresťanské
agentúry, Konferencia biskupov Anglicka a osobitne Canterburský arcibiskup Rowan Williams,
ktorý v otvorenom liste uvádza, že vláda, ktorá chce garantovať princípy tolerancie,
nemôže v kontroverzných morálnych otázkach rozhodovať iba na základe jedného zákona.
Existujú totiž iné zákony, ktoré berú do úvahy náboženské presvedčenie v oblasti zdravotníctva
a výhrady vo svedomí. Manželia Owen a Eunica Johnsonovci už v minulosti mali v
krátkodobej opatere viac ako 15 detí s psychickými poruchami. Po vynesení rozsudku
manželia vydali vyhlásenie, v ktorom podčiarkujú, že kresťanská viera už v samom základe
odmieta akúkoľvek diskrimináciu: „Chceli sme ponúknuť lásku a domov deťom bez rozdielu,
ktoré to najviac potrebujú. Nesúhlasíme s tým, že naše kresťanské morálne princípy
sú nebezpečenstvom. Byť kresťanom neznamená nebezpečenstvo, ktoré je v rozpore so
zákonmi a nemalo by byť posudzované ako prekážka pri výchove a vzdelávaní detí“. -js-