Homília Benedikta XVI. z eucharistickej slávnosti Popolcovej stredy

Vatikán (10. marca, RV) – Pápež Benedikt XVI. slávil včera v podvečer v rímskej Bazilike sv. Sabíny na Aventínskom pahorku svätú omšu Popolcovej stredy, ktorou sme vstúpili do Pôstneho obdobia liturgického roku. V homílii nás vyzval a povzbudil, aby sme znovu objavili hodnotu tohto času a
dôležitosť konverzie každého jedného z nás, lebo svet sa potrebuje vrátiť k Bohu a my kresťania sme často „jediným evanjeliom, ktoré ľudia dneška ešte čítajú“.
Drahí bratia a sestry, dnes začíname liturgické obdobie pôstu pôsobivým obradom udeľovania popola, ktorým chceme prijať záväzok obrátenia nášho srdca k horizontom milosti. Vo verejnom ponímaní býva tento čas väčšinou spájaný so smútkom, životnou ponurosťou. Je však naopak drahocenným darom Božím, silným časom, zmysluplným v putovaní Cirkvi, je cestou k Pánovej Veľkej noci. Biblické čítania dnešnej slávnosti nám poskytujú niektoré ukazovatele, ktoré nám túto duchovnú skúsenosť pomôžu naplno prežiť.
„Obráťte sa ku mne celým svojím srdcom" (Joel 2,12). Týmito slovami prvého čítania, vzatými z knihy proroka Joela, Boh vyzýva židovský národ k úprimnému a nepredstieranému pokániu. Nejde o povrchné a prechodné obrátenie, ale o duchovnú cestu, ktorá sa hlboko dotýka postojov svedomia a predpokladá úprimný úmysel robiť pokánie. Prorok berie podnet z invázie kobyliek, ktorou bol ľud postihnutý zničením úrody, aby vyzval k vnútornému pokániu, k roztrhnutiu ich sŕdc a nie šiat (porov. 2,13). Je teda potrebné uskutočniť postoj autentického obrátenia k Bohu, vrátiť sa k nemu uznaním jeho svätosti, jeho moci, jeho velebnosti. A toto obrátenie je možné, pretože Boh je bohatý na milosrdenstvo a veľký v láske. Jeho milosrdenstvo obrodzuje, utvára v nás čisté srdce, obnovuje v vnútri pevného ducha, vracia radosť zo spásy (porov. Ž 50,14). Boh totiž nechce, aby hriešnik zomrel, ale aby sa obrátil a žil (porov. Ez 33,11). Prorok Joel tak nariaďuje v mene Pána, aby bolo vytvorené vhodné prostredie kajúcnosti: má sa rozozvučať poľnica a prebudiť svedomie. Pôstne obdobie nám ponúka toto liturgické prostredie kajúcnosti: štyridsaťdňovú cestu efektívneho prežívania milosrdnej lásky Božej. Dnes znie táto výzva pre nás: „Obráťte sa ku mne celým svojím srdcom". Dnes sme povolaní my, aby sme obrátili svoje srdcia k Bohu a neustále si boli vedomí toho, že svoje obrátenie nemôžeme uskutočniť sami svojimi silami, pretože tým, kto nás premieňa, je Boh. Ponúka nám svoje odpustenie, povzbudzuje nás, aby sme sa k nemu vrátili, aby nám daroval nové srdce, očistené od zla, ktorým je sužované, a dal nám účasť na svojej radosti. Náš svet potrebuje byť obrátený k Bohu, potrebuje jeho odpustenie, jeho lásku, potrebuje nové srdce.
„Zmierte sa s Bohom" (2 Kor 5,20). V druhom čítaní nám svätý Pavol ponúka ďalší prvok cesty obrátenia. Apoštol nás povzbudzuje, aby sme odvrátili oči od neho a namiesto toho venovali pozornosť tomu, kto ho poslal, a obsahu posolstva, ktoré prináša: „Sme teda Kristovými vyslancami a akoby Boh napomínal skrze nás. V Kristovom mene prosíme: Zmierte sa s Bohom! "(tamtiež). Vyslanec opakuje to, čo počul od svojho Pána a hovorí autoritatívne v rámci medzí, ktoré mu boli dané. Kto koná úrad vyslanca, nemá priťahovať pozornosť na seba samého, ale má sa dať do služieb posolstvu, ktoré má odovzdať od toho, kto ho posiela. Takto koná Pavol pri plnení svojej služby hlásateľa Božieho Slova a apoštola Ježiša Krista. Neodťahuje sa od prijatého poslania, ale prijíma ho s úplnou odovzdanosťou, vyzýva, aby sme sa otvorili voči milosti a dovolili Bohu, aby nás obrátil: „Ako spolupracovníci vás napomíname, aby ste Božiu milosť neprijímali nadarmo" (2 Kor 6,1). „Kristova výzva na obrátenie“ - hovorí nám Katechizmus Katolíckej cirkvi – „neprestáva zaznievať v živote kresťanov. Toto druhé obrátenie je nepretržitou úlohou celej Cirkvi, ktorá zahŕňa vo svojom lone hriešnikov, je svätá a zároveň stále potrebuje očistenie, ustavične kráča cestou pokánia a obnovy. Toto úsilie o obrátenie nie je len ľudským dielom. Je to snaha «skrúšeného srdca», ktoré milosť priťahuje a pohýna, aby odpovedalo na milosrdnú lásku Boha, ktorý nás prvý miloval“ (č. 1428). Svätý Pavol hovorí ku kresťanom v Korinte, ale skrze nich chce osloviť všetkých ľudí. Všetci totiž potrebujú milosť Boha, ktorý osvecuje myseľ i srdce. Apoštol nalieha: „Hľa, teraz je milostivý čas, teraz je deň spásy!“ (2 Kor 6,2). Všetci sa môžu otvoriť Božiemu pôsobeniu, jeho láske. My kresťania musíme svojím evanjeliovým svedectvom byť živým posolstvom, ba dokonca sme v mnohých prípadoch jediným evanjeliom, ktoré ľudia dneška ešte čítajú. V tom je naša zodpovednosť podľa vzoru svätého Pavla, to je o dôvod viac, aby sme dobre prežívali pôstny čas, ponúkali svedectvo viery žité vo svete, ktorý je postihnutý ťažkosťami a potrebuje sa vrátiť k Bohu, potrebuje obrátenie.
„Dajte si pozor a nekonajte svoje dobré skutky pred ľuďmi, aby vás obdivovali" (Mt 6,1). Ježiš v dnešnom evanjeliu vysvetľuje tri základné skutky nábožnosti, stanovené Mojžišovým zákonom. Almužna, modlitba a pôst charakterizujú žida, ktorý zachováva zákon. V priebehu času sa na týchto predpisoch usadila hrdza vonkajšieho formalizmu alebo sa z nich dokonca stali znaky povýšenosti. Ježiš v týchto troch skutkoch zbožnosti odhaľuje spoločné pokušenie. Keď sa koná niečo dobré, rodí sa takmer inštinktívne želanie, aby sme za tento dobrý skutok boli vážení a obdivovaní a pocítili tak uspokojenie. To nás na jednej strane uzatvára do seba, a na druhej strane odcudzuje sebe samým, pretože žijeme projekciou toho, čo si o nás druhí myslia a čo na nás obdivujú. Pán Ježiš pri predkladaní týchto predpisov nežiada formálny rešpekt voči zákonu, ktorý je človeku uložený zvonku prísnym zákonodarcom ako veľké bremeno, ale z lásky k Bohu a ako prostriedok na ceste obrátenia k nemu. Almužna, modlitba a pôst, to je trasa božej pedagogiky, ktorá nás nielen v pôstnom období vedie na stretnutie so Zmŕtvychvstalým Kristom; smer, ktorým sa treba vydať nenápadne a v istote, že nebeský Otec vie čítať a vidieť aj v skrytosti nášho srdca.
Drahí bratia a sestry, začnime s dôverou a radosťou pôstne putovanie. Štyridsať dní nás delí od Veľkej noci; tento „silný" čas liturgického roka je príhodným časom, ktorý nám bol daný, aby sme sa s väčším nasadením usilovali o svoje obrátenie, zintenzívnili načúvanie Božiemu Slovu, ako aj modlitbe a pokániu, a otvorili srdce chápavému prijatiu vôle Božej , aby sme veľkodušnejšie praktizovali umŕtvovanie, vďaka ktorému môžeme viac pomáhať blížnemu, ktorý je v núdzi, a kráčať po duchovnej ceste, ktorá nás pripraví na prežitie Veľkonočného Tajomstvo. Mária, naša sprievodkyňa pôstnym putovaním, nech nás vedie k stále hlbšiemu poznaniu Krista zosnulého a vzkrieseného; pomáha nám v duchovnom boji proti hriechu; nech je našou oporou, keď naliehavo prosíme: „Converte nos, Deus salutaris Noster - Obráť nás Bože, naša spása". Amen. –jk-