Generálna audiencia Benedikta XVI.: Pôstne obdobie

Vatikán (9. marca, RV) – Generálna audiencia Benedikta XVI. bola dnes predpoludním v Aule Pavla VI. vo Vatikáne. Svätý Otec sa vo svojej katechéze zameral na práve dnes začínajúce pôstne obdobie:

Drahí bratia a sestry!

Dnes, poznačení strohým symbolom popola, vstupujeme do pôstneho obdobia začínajúc tak duchovnú cestu, ktorá nás pripravuje k tomu, aby sme boli hodní sláviť veľkonočné tajomstvá. Požehnaný popol na našich hlavách je znakom, ktorý nám pripomína stav nás – stvorení a pozýva nás k pokániu a k posilneniu úsilia o obrátenie a nasledovanie Pána.

Pôstne obdobie je cestou, je sprevádzaním Ježiša, ktorý vystupuje do Jeruzalema, miesta zavŕšenia jeho mystéria umučenia, smrti a vzkriesenia; pripomína nám, že kresťanský život je „cestou“, ktorú treba prejsť a ktorá spočíva nie v akomsi zákone, ktorý treba zachovávať, ale v osobe Krista, ktorého je nevyhnutné stretnúť, prijať a nasledovať. Ježiš nám hovorí: „Kto chce ísť za mnou, nech zaprie sám seba, vezme každý deň svoj kríž a nasleduje ma (Lk 9, 23).“ Hovorí nám, že k tomu, aby sme – spolu s ním – dosiahli svetlo a radosť vzkriesenia, víťazstvo života, lásky a dobra, aj my musíme vziať každý deň náš kríž, ako nás povzbudzuje aj úryvok z knihy Nasledovanie Krista: „Vezmi teda tvoj kríž a nasleduj Krista, tak vstúpiš do života večného. On sám ťa predišiel nesúc svoj kríž (porov. Jn 19,17) a zomrel pre teba, aby si aj ty niesol tvoj kríž a tiež túžil byť ukrižovaný. Vskutku, ak zomrieš s ním, tak s ním – a ako on – budeš žiť. Ak budeš jeho spoločníkom v utrpení, budeš ním aj v sláve (Kn. 2, kap. 12, č. 2).“ Vo svätej omši prvej pôstnej nedele sa modlíme: „Všemohúci Bože, udeľ nám milosť, aby sme prežívaním štyridsaťdenného pôstneho obdobia hlbšie vnikali do Kristovho tajomstva – a čnostným životom napredovali na ceste k spáse. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov (Modlitba dňa).“ Je to prosba, ktorú adresujeme Bohu, pretože vieme, že iba on môže obrátiť naše srdce. A je to predovšetkým v liturgii, v účasti na svätých mystériách, v ktorých prechádzame túto cestu s Pánom; je to vloženie sa do Ježišovej školy, znovu prežijúc udalosti, ktoré nám priniesli spásu, nie ako nejaká jednoduchá spomienka minulých udalostí. V liturgickej akcii sa Kristus stáva prítomným skrze konanie Ducha Svätého a udalosti spásy sa stávajú aktuálnymi. Existuje kľúčové slovo, ktoré sa často vyskytuje v liturgii, aby zdôraznilo práve túto skutočnosť: slovo „dnes“; a je potrebné ho chápať v pôvodnom a konkrétnom význame, a nie metaforickom. Dnes Boh zjavuje svoj zákon a my si máme vybrať – dnes – medzi dobrom a zlom, medzi životom a
smrťou (porov. Dt 30,19); dnes „sa priblížilo Božie kráľovstvo. Kajajte sa a verte evanjeliu (Mk 1,15)“; dnes Kristus zomrel na Kalvárii a vstal z mŕtvych; vystúpil do nebies a sedí po pravici Otca; dnes je nám daný Duch Svätý, dnes je vhodný čas. Účastniť sa liturgie znamená ponoriť vlastný život do Kristových mystérií, do jeho neustálej prítomnosti, prejsť tú cestu, na ktorej vstupujeme do jeho smrti a vzkriesenia, aby sme mali život.

V jednotlivých nedeliach pôstneho obdobia – a obzvlášť v tohtoročnom cykle A – sme pozývaní prežiť prípravu na krst, takmer akoby prípravu katechumenov, teda tých, ktorí sa pripravujú na prijatie sviatosti krstu, aby sme oživili v nás tento dar a nanovo si uvedomili požiadavky a záväzky tejto sviatosti, ktorá je základom nášho kresťanského života. V posolstve, ktoré som pripravil na tohtoročné pôstne obdobie, som chcel zdôrazniť mimoriadny vzťah medzi pôstnym obdobím a sviatosťou krstu. Odjakživa Cirkev spája Veľkonočnú vigíliu so slávením sviatosti krstu: v ňom sa realizuje to veľké mystérium, skrze ktoré človek – mŕtvy hriechu – je účastný nového života vo vzkriesenom Kristovi a prijíma Božieho Ducha, ktorý Ježiša vzkriesil z mŕtvych (porov. Rim 8,11). Úryvky zo Svätého písma, ktoré budeme počuť počas najbližších nedieľ – prosím, aby ste im venovali osobitnú pozornosť – sú prevzaté z antickej tradície, ktorá sprevádzala katechumena v objavovaní krstu: sú veľkým ohlasom toho, čo Boh koná v tejto sviatosti nádhernou krstnou katechézou pre každého z nás.

Prvá nedeľa – nazývaná nedeľa pokušenia, pretože ponúka v evanjeliu pokúšania Ježiša v púšti – nás pozýva obnoviť naše definitívne rozhodnutie pre Boha a s odvahou čeliť zápasu, ktorý očakáva nás všetkých, ktorí mu chceme zostať verní. Druhá nedeľa je nedeľou Abraháma a Premenenia. Krst je sviatosťou viery a Božieho synovstva; ako Abrahám, praotec veriacich, aj my sme pozvaní k odchodu k opusteniu našej vlasti, zanechaniu vytvoreného bezpečia, a k opätovnej dôvere v Boha. Cieľ možno vidieť v
premenení Krista – milovaného Syna –, v ktorom sa aj my stávame „Božími deťmi“. V nasledujúcich nedeliach je nám krst ponúknutý v obrazoch vody, svetla a života. V tretej sa stretávame so Samaritánkou (porov. Jn 4,5-42). Ako Izrael v Exode, tak aj my v krste sme prijali vodu, ktorá zachraňuje; Ježiš – ako hovorí Samaritánke – má vodu života, ktorá uhasí každý smäd; táto voda je jeho Duch. Cirkev v túto nedeľu tradične koná takzvané prvé skrutínium katechumenov a počas týždňa im odovzdá Symbol, teda Vyznanie viery: Krédo. Štvrtá nedeľa je príležitosťou zamyslieť sa nad slepým od narodenia (porov. Jn 9,1-41). V krste sme oslobodení od temnoty zla a prijímame svetlo Krista, aby sme žili ako synovia svetla. Koná sa druhé skrutínium katechumenov. Nakoniec v piatej nedeli počúvame o vzkriesení Lazára (porov. Jn 11,1-45). V krste sme prešli od smrti k životu a sme uschopnení páčiť sa Bohu, nechať zomrieť starého človeka a žiť Duchom vzkrieseného. Pre katechumenov sa koná tretie skrutínium a počas týždňa im je odovzdaná modlitba Pána: Otče náš.

Táto cesta – ktorou sme aj my povolaní prejsť – je charakterizovaná v tradícii Cirkvi niekoľkými praktikami. Sú to: pôst, almužna a modlitba. Pôst znamená zrieknutie sa jedla, ale zahrňuje aj iné formy zrieknutia sa pre triezvejší život. Všetko toto ale ešte nie je naplnením podstaty pôstu: pôst je vonkajším znakom vnútornej skutočnosti – nášho úsilia – s pomocou Božou zrieknuť sa zla a žiť Evanjeliom. Nepostí sa skutočne ten, kto neprijíma Božie slovo.

Pôst je tradične úzko spojený s almužnou. Sv. Lev Veľký učil v jednom zo svojich príhovorov o pôstnom období: „Čo je každý kresťan povinný robiť v každom čase, teraz to musí konať z väčším nadšením a oddanosťou, aby sa naplnila apoštolská norma o pôste spočívajúcom v zrieknutí sa nielen jedla, ale predovšetkým hriechov. K týmto nevyhnutným a svätým povinnostiam sa žiaden iný skutok tak užitočne nepripája, než práve almužna, ktorá pod jediným spoločným názvom – milosrdenstvo – objíma množstvo dobrých skutkov. Nesmierna je oblasť skutkov milosrdenstva. Nielen bohatí a mocní môžu pomôcť iným almužnou, ale aj tí, ktorí sú skromní a chudobní. Tak hoci nerovnakí v bohatstve, môžu sa stať všetci rovnakými v zbožnosti duše (6. príhovor o pôste, 2: PL 54, 286).“ Svätý Gregor Veľký pripomínal vo svojej Pastoračnej reguli, že pôst je posvätený čnosťami, ktoré ho sprevádzajú, predovšetkým láskou, každým skutkom veľkodušnosti, ktorým darujeme chudobným a núdznym ovocie nášho zrieknutia sa (porov. 19,10-11).

Pôstne obdobie je aj privilegovaným časom na modlitbu. Sv. Augustín hovorí, že pôst a almužna sú „dve krídla modlitby“, ktoré jej dovoľujú jednoduchšie vzlietnuť a dosiahnuť až k Bohu. Tvrdí: „Týmto spôsobom naša modlitba, konaná s pokorou a láskou, v pôste a almužne, v striedmosti a v odpustení urážok, rozdávajúc dobro a nevrátiac zlo, vzďaľujúc sa od zla a konajúc dobro, hľadá pokoj a nasleduje ho. S krídlami týchto čností naša modlitba letí bezpečne a jednoduchšie až k nebesiam, kde Kristus – náš pokoj – nás predišiel (Kázeň 206, 3 o pôste: PL 38,1042). Cirkev vie, že – pre naše slabosti – je náročné stíšiť sa, stretnúť sa s Bohom a uvedomiť si našu existenciu ako stvorení, ktoré závisia od neho a hriešnikov potrebujúcich jeho lásku; preto v pôstnom období nás pozýva k vernejšej a intenzívnejšej modlitbe a dlhšiemu meditovaniu Božieho slova. Sv. Ján Zlatoústy povzbudzuje: „Ozdob tvoj príbytok skromnosti a pokory modlitbou. Urob krásnym tvoj príbytok svetlom spravodlivosti; ozdob jeho steny dobrými skutkami akoby vrstvou rýdzeho zlata a namiesto muriva a kameňov umiestni vieru a nadprirodzenú veľkodušnosť, kladúc nad všetky veci – vysoko do výšky – modlitbu ako ozdobu celej stavby. Tak pripravíš Pánovi dôstojný príbytok, tak ho prijmeš v nádhernom paláci. On ti dovolí premeniť tvoju dušu v chrám jeho prítomnosti (6. kázeň o modlitbe: PG 64,466).“

Drahí priatelia, na tejto pôstnej ceste buďme pozorní a prijmime Kristovo pozvanie nasledovať ho s pevným rozhodnutím, obnovujúc milosť a záväzky nášho krstu, aby sme zanechali starého človeka, ktorý je v nás a obliekli sa v Krista, aby sme obnovení dospeli k Veľkej noci a mohli so sv. Pavlom povedať: „Už nežijem ja, ale vo mne žije Kristus (Gal 2,20).“

Požehnanú pôstnu cestu všetkým!

Preložil: Ľubomír Rebek