Benedikt XVI. Pápežskej rade pre spoločenské komunikačné prostriedky

Vatikán (28. februára, RV) - Pápež Benedikt XVI. prijal dnes napoludnie v Klementínskej sále 60 účastníkov Plenárneho zasadnutia Pápežskej rady pre spoločenské komunikačné prostriedky. Po pozdravných úvodných slovách Mons. Claudia Mariu Celliho, predsedu pápežskej rady, sa k prítomným prihovoril Svätý Otec.:

„Vo svojom posolstve k Svetovému dňu spoločenských komunikačných prostriedkov na tento rok som vyzval k reflexii nad faktom, že nové technológie nielen menia spôsob, akým ľudia komunikujú, ale spôsobujú obrovskú kultúrnu premenu. Vyvíja sa nový spôsob informovania sa a myslenia, s nebývalou príležitosť na nadväzovanie vzťahov a budovanie spoločnosti. Rád by som sa teraz zaoberal tým, že myslenie a vzťah idú vždy s rečou, samozrejme chápané v širšom zmysle, nielen verbálnom. Jazyk nie je len vymeniteľný obal, provizórium pojmov, ale živý a pulzujúci kontext, v ktorom myšlienky, starosti ľudí ukrývané vo svedomí, vychádzajú na povrch stvárnené v symboloch, gestách a slovách. Človek teda nielen «používa» reč, ale v istom zmysle «žije» štýlom reči. Dnes zvlášť, tie - ako ich pomenoval Druhý vatikánsky koncil - «úžasné technické vynálezy» (Inter mirifica, 1) menia kultúrne prostredie, a to si vyžaduje osobitnú pozornosť k jazykovým štýlom, ktoré sa v ňom vytvárajú. Nové technológie «majú možnosť zvažovať nielen spôsob, ale aj obsah myslenia» (Aetatis novae, 4).

Nové štýly reči, ktoré sa vyvíjajú v digitálnej komunikácii, okrem iného, viac podnecujú intuitívne a emocionálne schopnosti, než analytické, - uviedol ďalej Svätý Otec vo svojom príhovore -, orientujú smerom k akejsi inej logike myslenia a vzťahov s realitou. Často dávajú prednosť obrazu a hypertextovým odkazom. Tradičný rozdiel medzi ústnym a písaným jazykom sa potom zdá stlmený v prospech písomnej komunikácie, ktorá preberá formu a bezprostrednosť ústnej. Vlastná dynamika účastníckych sietí tiež požaduje, aby sa osoba podieľala na tom, čo komunikuje. Keď ľudia zdieľajú informácie, zdieľajú sami seba a ich pohľad na svet: stávajú sa „svedkami“ toho, čo dáva zmysel ich existencii. Riziká s tým spojené sú samozrejme všetkým jasné: strata interiority, povrchnosť v prežívaní vzťahov, únik emotívnosti, presila presvedčivejšieho názoru v porovnaní s túžbou po pravde. A predsa sú dôsledkom neschopnosti žiť plne a autenticky v zmysle inovácie. To je dôvod, prečo sú úvahy o jazykových štýloch vytvorených novými technológiami také naliehavé. Povedal Benedikt XVI. účastníkom Plenárneho zasadnutia Pápežskej rady pre spoločenské komunikačné prostriedky a
pokračoval poukázaním na dôležitosť poslania a výzvy, ktoré tieto skutočnosti kladú na pápežskú radu pre médiá. Zdôraznil, že aj v tomto digitálnom svete ide o
človeka a preto sme povolaní k objavovaniu symbolov a metafor, ktoré môžu pomôcť v rozprávaní o Božom kráľovstve tomuto modernému človeku:
„Je to skutočné apelovanie na duchovné hodnoty, ktoré umožnia podporovať naozaj ľudskú komunikáciu. Príspevok veriacich by mohol byť pomocou tomuto svetu médií otvorením obzorov zmyslu a hodnôt, ktoré digitálna kultúra nie je sama schopná vnímať a reprezentovať.“ –jk-