Zamyslenie na 8. nedeľu v Cezročnom období

Príhovor otca Mareka Durláka, kňaza Prešovskej archieparchie, ktorý študuje na Pápežskom patristickom inštitúte Augustiniánum v Ríme:
Milí rozhlasoví poslucháči, bratia a sestry.
Keď sa 10. septembra 1978, blahej pamäti, usmievavý pápež Ján Pavol I. prihováral veriacim v tradičnom nedeľnom príhovore na Anjel Pána, okrem iného povedal aj tieto slová: „My všetci sme milovaní Božou láskou, ktorá nikdy nezapadá. Vedzme: Jeho oči sú stále otvorené a hľadia na nás, aj keď sa nám zdá, že je noc. On je otec, ba ešte viac je matkou. Nechce nám robiť zle, chce nám iba dobre, a to všetkým. Deti, pokiaľ sú choré, majú dôvod, aby ich vlastná mama milovala ešte viac. Tak aj my, ak sme náhodou nemocní pre našu zlobu a zišli sme zo správnej cesty, je to dôvod, aby nás Pán miloval ešte viac.“ Vraví sa, že týmto príhovorom pápež Ján Pavol I. vyvolal veľký rozruch. Mnohí mu nedokázali odpustiť, že si dovolil hovoriť o Bohu ako o matke. Lenže on iba parafrázoval to, o čom hovorí samotné Božie slovo, konkrétne čítania nasledujúcej nedele. Keď sa izraelskému národu zdalo, že Pán na nich zabudol a že ich opustil, Boh sám ústami proroka Izaiáša vraví: „Môže matka zabudnúť na svoje nemluvňa a nezľutuje sa nad synom svojho lona? A keby aj ona zabudla, ja nezabudnem na teba.“ Sám Pán sa tu prirovnáva k matke, a to preto, lebo on sa k nám skláňa s tou najväčšou nežnosťou, akej sú schopné len matky. Túto skutočnosť si veľmi dobre uvedomoval aj kráľ Dávid. Jeho život nebol ľahký. Aj keď poznal vo svojom živote úspechy, nepripisoval ich sebe, lež Pánovi. Bol si vedomý svojej vlastnej slabosti a úbohosti. A okrem toho často mu srdce zvierala úzkosť a strach, keď mu išlo aj o život, a to zo strany jeho najbližších, či už kráľa Saula, alebo vlastného syna Absolóna. Vtedy vedomý si Božej sily a nehy zároveň, modlil sa slovami, ktoré v nedeľnej liturgii zaznejú ako responzóriový žalm: „Iba v Bohu spočiň, duša moja. Iba on je moje útočište, len on mi dáva nádej, on je moja opora, nezakolíšem sa.“ A túto svoju vlastnú skúsenosť odporúča Dávid aj ostatným, keď vraví: „Dúfajte v neho, ľudia, v každom čase, pred ním si srdce otvorte.“
Pre toho, kto v Pána skladá všetku svoju nádej, nie je až také dôležité, ako vyzerá pred ľuďmi, alebo čo si oni o ňom myslia. Preto aj veľký apoštol Pavol v druhom čítaní z listu Korinťanom píše: „Mne samému naozaj veľmi málo záleží na tom, či ma súdite vy, alebo ktokoľvek z ľudí. Ba ani sám seba nesúdim. Sám Pán ma súdi. On vynesie na svetlo, čo bolo skryté v tme a odhalí úmysly sŕdc.“ O plnej dôvere a odovzdanosti sa do Božích rúk nás napokon poúča aj Pán Ježiš v úryvku z evanjelia podľa Matúša. „Nebuďte ustarostení o svoj život, čo budete jesť, ani o svoje telo, čím sa zaodejete. Váš nebeský Otec predsa vie, že toto všetko potrebujete. Hľadajte najprv Božie kráľovstvo a jeho spravodlivosť a toto všetko dostanete navyše.“ Zaobstarávať šatstvo a vôbec živobytie pre rodinu patrí do starostlivosti otca. Pripravovať jedlo je zasa úloha matky. Boh robí jedno i druhé. Tak ako to výstižne vyslovil už spomínaný pápež Ján Pavol I. Boh je náš otec, ba ešte viac je nám matkou. Ak v jeho dobe nie všetci pochopili správne jeho slová, pre nás nech toto problémom nebude, ale nech nás o tejto pravde presvedčí samotné Božie slovo.
o. Marko Durlák