Katedra sv. Petra

Rubrika venovaná sviatku Katedry sv. Petra
Dnes, 22. februára, Cirkev latinského obradu dnes slávi sviatok Katedry sv. Petra. Ide o starovekú tradíciu, ktorú zaviedli v Ríme už vo 4. storočí. Týmto sviatkom Cirkev vzdáva vďaku Bohu za poslanie, ktoré zveril apoštolovi Petrovi a jeho nástupcom.
Katedra je doslovne biskupský stolec, ktorý sa nachádza v hlavnom chráme diecézy, a tento sa preto nazýva katedrálou. Je symbolom autority biskupa a osobitne jeho magistéria – teda evanjeliového učenia, ktoré – ako nástupca apoštolov – má ochraňovať a odovzdávať kresťanskej komunite. Keď biskup prevezme správu partikulárnej cirkvi – diecézy – ktorá mu bola zverená, nesúc mitru a pastiersku palicu posadí sa na katedru v sídelnom chráme diecézy. Z tohto stolca povedie ako učiteľ a pastier veriacich vo viere, nádeji a láske.
Aká teda bola katedra sv. Petra? On, ktorého si vybral Kristus ako „skalu“ na ktorej postavil Cirkev (por. Mt 16,18), začal svoju službu v Jeruzaleme po nanebovstúpení Pána a zoslaní Ducha Svätého. Prvým sídlom Cirkvi bolo večeradlo a je veľmi pravdepodobné, že v tejto sále – v ktorej sa aj Mária, Ježišova Matka, modlila spoločne s apoštolmi – bolo osobitné miesto rezervované Šimonovi Petrovi.
Následne sa Petrovým sídlom stala Antiochia, mesto, ktoré sa nachádzalo na rieke Oronte v Sýrii a v tých časoch bolo treťou najväčšou metropolou rímskeho impéria – po Ríme a egyptskej Alexandrii. Peter bol prvým biskupom tohto mesta, ktoré evanjelizoval Pavol a Barnabáš a kde– ako sa spomína vo Svätom písme – boli učeníci po prvý raz nazvaní kresťanmi (Sk 11,26). Rímske martyrológium pred reformou kalendára predpisovalo aj osobitnú slávnosť Petrovej katedry v Antiochii. Z tohto mesta Božia prozreteľnosť priviedla Petra do Ríma, kde mučeníckou smrťou ukončil svoj beh v službe evanjelia. Z tohto mesto Rím, ktoré dostalo túto veľkú česť, prijalo aj bremeno zverené Kristom Petrovi, aby bolo v službe všetkých partikulárnych cirkví pre budovanie jednoty celého Božieho ľudu.
Rímske sídlo tak bolo uznané ako sídlo Petrovho nástupcu a katedra jeho biskupa je katedrou apoštola, ktorého Kristus poveril tým, aby pásol jeho stádo. Potvrdzujú to aj najstarší otcovia Cirkvi, ako napríklad sv. Irenej, biskup Lyonu, ktorý v traktáte Proti herézam opisuje Rímsku cirkev ako „najväčšiu a najstaršiu, založenú a vytvorenú v Ríme dvoma slávnymi apoštolmi Petrom a Pavlom“. A dodáva: „S touto Cirkvou, pre jej význam, sa musí dohodnúť univerzálna Cirkev, teda všetci veriaci“ (III, 3, 2-3). Tertulián zasa hovorí: „Aká požehnaná je táto Cirkev v Ríme! Boli to samotní apoštoli, ktorí preliatím svojej krvi jej darovali celé učenie.“
Katedra sv. Petra je symbolom autority rímskeho biskupa, ktorý je povolaný vykonávať osobitné povolanie v službe celého božieho ľudu. Hneď po umučení svätých Petra a Pavla, bolo Cirkvi v Ríme priznané prvenstvo medzi všetkými katolíckymi komunitami, čo bolo vyjadrené aj svedectvom sv. Ignáca Antiochijského na začiatku 2. storočia (Rimanom, Pref.: Funk, I, 252). Toto jedinečné tajomstvo rímskeho biskupa bolo potvrdené aj II. vatikánskym koncilom: „Preto v cirkevnom spoločenstve“ – čítame v dogmatickej konštitúcii o Cirkvi – „právoplatne jestvujú aj partikulárne cirkvi, ktoré majú svoje vlastné tradície, pritom však zostáva nedotknuté prvenstvo Petrovho stolca, ktorý je na čele celého spoločenstva lásky, (porov. S. Ign. Ant., Ad Rom, Pref.) chráni oprávnenú rozmanitosť, ale pritom dáva pozor, aby tieto zvláštnosti nielenže neškodili jednotu, ale jej skôr boli na osoh“ (Lumen gentium, 13).
Z mnohých svedectiev cirkevných otcov by sme si mohli pripomenúť slová sv. Hieronyma. Ide o úryvok z listu, ktorý napísal rímskemu biskupovi a ktorý je zaujímavý tým, že sa priamo odvoláva na Petrovu katedru a predstavuje ju ako „bezpečný prístav pravdy a pokoja“. Hieronym píše takto: „Rozhodol som sa obrátiť na Petrovu katedru, kde sa nachádza tá viera, ktorá nadchla ústa apoštola; prosím o potravu pre moju dušu tam, kde som prijal Kristov odev. Nesledujem žiadne prvenstvo a ak, tak iba Kristovo; preto sa spájam v spoločenstve s jeho blaženosťou, teda s Petrovou katedrou. Viem, že na tejto skale je postavená Cirkev.“
Katedra rímskeho biskupa reprezentuje nielen službu komunite veriacich Ríma, ale aj úlohu viesť celý Boží ľud. Sláviť katedru sv. Petra preto znamená uznať ju ako privilegované znamenie lásky Boha, dobrého a večného Pastiera, ktorý chce zhromaždiť celú svoju Cirkev a viesť ju po ceste spásy.
V apside Baziliky sv. Petra sa nachádza Oltár katedry apoštola, ktorý realizoval Bernini vo forme veľkého bronzového trónu, ktorý podopierajú sochy štyroch učiteľov Cirkvi, dvoch západnej – sv. Augustína a sv. Ambróza – a dvoch východnej – sv. Jána Chryzostoma a sv. Atanáza. Toto sugestívne dielo býva pri príležitosti dnešného sviatku ozdobené mnohými sviecami. Nad týmto oltárom sa nachádza okno z alabastru, s podobou Ducha Svätého ako holubice.
Dnešný sviatok nás všetkých prirodzene privádza k modlitbám za Svätého Otca, aby – podporovaný sv. Petrom a svetlom a silou Ducha Svätého – denne vykonával službu, ku ktorej ho Pán povolal.

Pripravil: Ľubomír Rebek