Zamyslenie na 7. nedeľu v Cezročnom období

Pripravil Marek Haratim, vicerektor Pápežského slovenského kolégia sv. Cyrila a Metoda v Ríme
Drahí poslucháči!
Všetci túžime byť v niečom dobrí, v niečom naozaj perfektní. Zdá sa, že táto túžba je vlastná všetkým ľuďom, ale nie všetci túto túžbu dokážu premeniť v realitu. Súčasný trend túžby po dokonalosti sa prejavuje skôr v rovine vonkajšieho prejavu či výzoru. Stačí si iba spomenúť na súčasné tendencie, ktoré vedú človeka vďaka masívnej mediálnej kampani k telesnej dokonalosti. Aké by to bolo sympatické, keby sme sa všetci takto snažili napríklad o
ľudskú, či občiansku dokonalosť! Ak by sa každý predbiehal vo vzájomnej pomoci, snažil sa o čestnosť, samozrejmá by bola slušnosť a ohľaduplnosť, nikoho by nenapadlo klamať a podvádzať. Lenže akú motiváciu môže mať človek k takémuto konaniu? Prečo byť čestný, pravdovravný a empatický?
Tí, ktorí počúvajú Božie slovo nasledujúcej nedele, ľahko odpovedia na predchádzajúcu otázku. Prvé čítanie tejto nedele totiž prináša úryvok z Mojžišových kníh – konkrétne z knihy Levitikus: „Pán povedal Mojžišovi: „Prehovor k celej pospolitosti Izraelových synov a povedz im: Buďte svätí, lebo ja, Pán, váš Boh, som svätý“(Lv 19,2). Boh prejavuje svoju svätosť mnohými činmi, ktorými sa dáva spoznať vyvolenému národu. Tento národ cez všetky skúsenosti vidí, skúsi a presvedčí sa – Pán je svätý, Pán je Boh. A ten istý Pán ich vyzýva – Aj vy buďte svätí. Áno, Boh, náš Otec je svätý. Jeho svätosť je nedosiahnuteľná, ale predsa hodná nasledovania. Je motívom aj našej svätosti.
Niekedy však pri nasledovaní nášho Pána máme pochybnosti, tápeme v neistote. Ako vlastne realizovať túto svätosť? Otázka by možno zostala nezodpovedaná, ak by nám neprišlo na pomoc evanjelium, ktoré sa číta v tú istú – siedmu cezročnú nedeľu. To končí vážnym apelom: „Vy teda buďte dokonalí, ako je dokonalý váš nebeský Otec“(Mt 5,48). Jemu však predchádza celá katechéza o tom, že máme neodporovať zlému, milovať svojich nepriateľov a dobre robiť tým, čo nám zle robia (porov. Mt 5, 38 – 47).Toto hovorí Pán Ježiš, ktorý nám bol podobný vo všetkom, okrem hriechu, ktorý sa uponížil a stal sa poslušným až na smrť(porov.Fil 2,8), ktorý dobre robil všetkým. Teda ten Pán Ježiš, ktorý nielen učil, ale aj skutkami dokázal svoje učenie.
Mnohí možno teraz spozornia, následne mávnu rukou a povedia: To je nemožné! Nuž dosiahnutie takéhoto stupňa kresťanskej dokonalosti možno nie je jednoduché, ale nevravme, že sa to nedá, pokiaľ sme to neskúsili. Nevravme, že je to nemožné lebo poznáme mnohé príklady svätých, ktorí to dosiahli. Matke Tereze mali vraj raz novinári povedať – Matka Tereza, hovoria o vás, že ste svätá. A ona na to: svätosť by mala byť nie mimoriadnym, ale riadnym a normálnym programom každého kresťana. Poznáte však aj mnohých takých svätých, ktorí sú svetu neznámi, ale sú známi vám. A nakoniec - dosiahnutie dokonalosti podľa vzoru nášho božského Učiteľa nemôže byť hračkou, alebo ľahkou záležitosťou pár krátkych dní.
Konštitúcia II. Vatikánskeho koncilu O Cirkvi – Svetlo národov nám hovorí vo svojom 40. bode o povolaní k svätosti:„Všetci veriaci v Krista, akéhokoľvek stavu a postavenia, sú povolaní na plnosť kresťanského života a na dokonalosť v láske. Táto svätosť vedie i v pozemskej spoločnosti k ľudskejšiemu životu. Na dosiahnutie tejto dokonalosti nech veriaci používajú sily, ktoré dostali podľa miery Kristovho daru, nech nasledujú jeho príklad a stávajú sa mu podobní, aby poslušní vo všetkom Otcovej vôli, celou dušou sa oddali Božej sláve a službe blížnemu. Svätosť Božieho ľudu tak prinesie hojné ovocie, ako o tom v dejinách Cirkvi vynikajúco svedčia životy toľkých svätých“ (porov.LG 40).
Túžba po dokonalosti nie je výzvou na záhaľku. Naopak je to pozvanie na cestu, ktorá žiada osobnú statočnosť, sebazápor je to cesta kríža. Sv. Augustín, ktorý je jedinečným príkladom hľadania cesty dokonalosti nás všetkých pozýva: „Všetky údy tu majú miesto: podľa svojho postavenia, podľa svojej úlohy a svojím spôsobom majú nasledovať Krista. Majú sa zaprieť, teda si nemajú o sebe namýšľať; majú vziať svoj kríž, teda pre Krista znášať vo svete všetko, čo im svet spôsobuje. Majú ho milovať, lebo on jediný nepodvádza, jeho jediného nemožno oklamať a on jediný neklame: majú ho milovať, lebo čo sľúbil, splní. Ale pretože nedáva hneď, viera sa kolíše. Čakaj, vydrž, vezmi a nes odďaľovanie; tak naozaj ponesieš svoj kríž“ (Liturgia hodín III s.1951).
Prajem Vám drahí bratia a sestry veľa dobrej vôle a úsilia o svätosť podľa vzoru nášho nebeského Otca s pomocou jeho Syna v sile Ducha Svätého.

Marek Haratim