80 rokov dejín Vatikánskeho rozhlasu

Vatikán (12. februára, RV) – Pri príležitosti dnešného výročia Vatikánskeho rozhlasu Vám ponúkame krátky historický exkurz dejinami VR:

Po podpísaní Lateránskych dohôd v roku 1929 poveril Pius XI. Guglielma Marconiho, aby v novom Vatikánskom štáte vybudoval rozhlasovú stanicu, a na jej riadenie povolal jezuitu Giuseppa Gianfranceschiho, fyzika a matematika. 12. februára 1931 Pius XI. slávnostne inauguroval zariadenie prejavom v latinčine, ktorý vyvolal veľmi silné dojatie na celom svete.
Medzi prvými pokusnými vysielaniami bol prehľad aktivít Pápežskej akadémie vied Scientiarum Nuncius Radiophonicus. 9. februára 1939 zomrel Pius XI. a rádio začalo sledovať konkláve a nato obrad korunovácie Pia XII. s komentárom v deviatich jazykoch. Do paláca Leva XIII. (Palazzina Leone XIII), ktorý bol až do roku 1936 sídlom Vatikánskeho observatória, boli umiestnené nové kancelárie a úrady.
V septembri 1939 sa po vypuknutí vojny rádio stalo vzácnym prostriedkom slobodnej informovanosti aj napriek cenzúre a rušeniu. Goebbels prisahal, že ho umlčí; členovia francúzskeho odporu prepisovali jeho vysielanie a ilegálne ho šírili ďalej. Rádio malo redakčnú skupinu, ktorú tvorili pátri jezuiti, a vysielalo sa v deviatich jazykoch. V januári 1940 tu vznikol informačný úrad, aby vysielal výzvy, ktoré by pomohli vypátrať nezvestných civilistov a vojakov, alebo vysielal odkazy pre zajatcov od ich rodín; od roku 1940 do roku 1946 bolo poslaných 1 240 728 odkazov v rámci 12 105 hodín vysielania. S ústupom vojenskej nevraživosti bolo vatikánske vysielanie obohatené o ďalšie jazyky; boli potrebné výkonnejšie vysielače a sieť smerových antén. V roku 1954 sa začali práce na výstavbe vysielacieho centra Santa Maria di Galeria, ktoré Pius XII. slávnostne otvoril 27. októbra 1957.
Z dôvodu pokračujúceho rozvoja rádia boli v roku 1958 (rok voľby pápeža Jána XXIII.) nové kancelárie a úrady umiestnené do bývalého Petrovho múzea (Museo Petriano). Rádio venovalo činnostiam Druhého vatikánskeho koncilu viac než 3 000 hodín vysielania v 30 jazykoch.
V roku 1963 bol Vatikánsky rozhlas pri konkláve pápeža Pavla VI., ktorý púťou do Svätej zeme v januári 1964 začal sériu pápežských ciest. Bola to nová práca pre novinárov, technikov rádia i osobitných spravodajcov v sprievode pápeža.
29. januára 1970 kardinál Villot, štátny tajomník, slávnostne inauguroval nové sídlo rádia v Piovom paláci, ktoré už vysielalo 19 až 20 hodín denne v tridsiatich dvoch rôznych jazykoch a malo k dispozícii komplex vysielačov s výkonom viac než 1 000 kW. Personál tvorilo 260 osôb z 38 krajín sveta.
V roku 1978 bol po veľmi krátkom pontifikáte Jána Pavla I. zvolený Ján Pavol II., pápež veľkých apoštolských ciest po Taliansku a zahraničí.
Vďaka primeranej materiálnej a humánnej pomoci, a najmä impulzu obdivuhodnej pastoračnej aktivity pápeža-pútnika, dosahuje rádio na konci 80. rokov 20. storočia vysoký stupeň efektivity a profesionality a uznanú prestíž v oblasti medzinárodného rádiového vysielania. V 90. rokoch rádio prechádza na vysielanie cez satelit a v roku 1995 má už vybudovanú pozemnú vatikánsku stanicu, aby mohlo lepšie odpovedať na nové výzvy.
V posledných rokoch pokračujú skúšobné vysielania pomocou digitálneho vysielania (DRM, T-DAB, T-DMB). V roku 2009 vďaka spolupráci Vatikánskeho rozhlasu a Vatikánskeho televízneho centra vzniká nový vatikánsky kanál na YouTube. Ten sa neskôr - v r.2010 dostal aj na Twitter.
Dnes už vysiela na šiestich kanáloch viac ako 78 hodín denne vo viac ako štyridsiatich jazykoch, so štábom takmer 400 osôb z celého sveta, najmä laikov, ako mnohojazyčný mikrokozmos v službe pápežovi a univerzálnej Cirkvi. -ľr-