Zamyslenie na 6. nedeľu v Cezročnom období

Pripravil Rudolf Uher, kňaz zo Spoločnosti Ježišovej, ktorý študuje na Pápežskej Gregorovej univerzite v Ríme.
„Neprišiel som zákon zrušiť, ale naplniť“ - toto je možno kľúčová veta evanjelia, ktorá nám pomáha lepšie pochopiť liturgiu slova blížiacej sa šiestej nedele v období cez rok. Starý zákon nie je zrušený, ale je možné vnútorne mu porozumieť do hĺbky. Nestačí ho zachovávať navonok, ale treba si ho osvojiť takým spôsobom, aby sa stal takmer princípom samotného konania. Ježiš chce vstúpiť až do srdca človeka, tam, kde prebieha voľba, kde si človek volí svoj spôsob života. Vonkajší zákon, správne pochopený a osvojený, je pre človeka pomocou ako plnohodnotne prežívať svoju slobodu. Preto: „Blažení tí, čo kráčajú podľa zákona Pánovho“ (ako budeme odpovedať v refréne responzóriového žalmu ), to znamená, šťastní sú tí, ktorí pochopili, že Pánove prikázania sú sprievodcami na ceste života. Ale tomuto porozumie iba ten, kto je jednoduchý, kto je pokorný, kto má čisté srdce, kto vie, ako sa má stávať Božím dieťaťom, pretože „...maličkým zjavil tajomstvá Božieho kráľovstva“, ako budeme počuť v speve pred evanjeliom. Nie je zbytočné pripomenúť, že zmenu srdca spôsobuje Duch Svätý, ktorý je osobitným spôsobom činný v liturgii. Bohoslužba slova osvecuje našu myseľ a zohrieva naše srdce, ale je to predovšetkým liturgia Eucharistie, ktorá premieňa naše srdce a pomáha nám žiť v súlade s požiadavkami evanjelia, tým, že nás neustále očisťuje a obnovuje.Slovo „zákon“ s tým, čo so sebou prináša, nie je veľmi sympatické. Máme tendenciu chápať zákon ako to, čo nám je uložené zvonka a obmedzuje našu slobodu. Takže ako náhle môžeme, veľmi radi utečieme pred zákonom. Naopak, považujeme sa za šikovných, keď si nekúpime lístok a cestujeme na čierno autobusom, keď prechádzame križovatku na červenú a nerešpektujeme dopravné predpisy, ak dokážeme oklamať učiteľov falošnými výhovorkami. Pre mnohých dospelých je zákon potom len dymovou clonou, aby si obránili vlastné pozície a privilégiá. Iní si dokonca myslia, že môžu pred zákonom uniknúť, ak ho budú puntičkársky kritizovať. A konečne, niekedy samotný zákon sa môže stať nástrojom verejnej nečestnosti: „Summum jus, summa injuria“ – hovorievali starí. Dnes vo všeobecnosti prevláda myslenie, vďaka ktorému zákonom radi pohŕdame a zosmiešňujeme ho. A niekedy samotní takzvaní „ochrancovia zákona“ pripomínajú bábky bez schopnosti uvažovať. Medzitým liturgia nastávajúcej nedele hovorí otvorene: „Blažení tí, čo kráčajú podľa zákona Pánovho“. Hovorí výslovne o zákone Pánovom. Spýtajme sa úprimne samých seba: „Veríme, že existuje objektívny zákon, ktorý pochádza od Boha?“
To nové a najdôležitejšie, čo priniesol Ježiš pre interpretáciu a prax zákona, sa zdá byť veľmi aktuálne. Dnes je človek náchylný riadiť sa podľa toho, v čo pevne verí v hĺbke svojho srdca. Všetka námaha v oblasti výchovy a vzdelávania má smerovať k prehĺbeniu, zvnútorneniu a asimilácii jednotlivých príkazov zákona. Ba aj samotné prikázanie o účasti na sviatočnej omši nemáme zachovávať iba navonok, bez vnútorného presvedčenia. Je nevyhnutné, aby sme ho, rovnako ako ostatné prikázania, chápali a napĺňali s ľudskou a duchovnou zrelosťou.
Ak chceme porozumieť tomu, ako správne zákon chápať a realizovať, potrebujeme sa pozrieť na Ježišov život. On nám môže hovoriť nové veci, pretože on sám ich skutočne žil. Lásku k nepriateľom, vytrvalosť v utrpeniach a prenasledovaniach dokáže uniesť Ježišov učeník, pretože nachádza povzbudenie a reálnu pomoc vo vzore, ktorý ma pred sebou. Kresťan sa nepodriaďuje iba zákonu, ale nasleduje Ježiša, ktorý ho predchádza a ktorý sa stáva pre neho príkladom a zákonom, najväčšou vnútornou silou a najblaženejšou odmenou.
Nasledovaním Ježiša robíme podstatný krok vpred, smerom k bratskému spoločenstvu. Nestačí, že nezabijem svojho brata, ale potrebujem sa naučiť rešpektovať ho, byť priateľsky naladený voči nemu, aby som ho bral vážne, rovnako ako to robil Ježiš. Nasledovať Ježiša znamená urobiť významný krok vpred aj vo vzťahoch medzi osobami opačného pohlavia. Láska medzi mužom a ženou nie je sebecké hľadanie osobného uspokojenia, fyzická príťažlivosť bez lásky je popretím ľudskej dôstojnosti, je pokusom zničiť druhého a urobiť si z neho púhy objekt. Podobne môžeme rozprávať o úprimnosti v medziľudských vzťahoch. V každom prípade tým, že nasledujeme Ježiša a umožňujeme mu, aby sa stával jediným zákonom nášho života, môžeme pravdivo obnoviť úctu a rešpekt voči vonkajšiemu zákonu.
Takže: naozaj veríme, že existuje objektívny zákon, ktorý pochádza od Boha? Do akej miery sa necháme ovplyvniť súčasnou mentalitou, že zákon je niečo, čo nás obmedzuje a je len prejavom našej šikovnosti, ak sa mu dokážeme prefíkane vyhnúť? Milujeme Boží zákon a považujeme ho za dar, ktorý nám pomáha lepšie žiť našu slobodu?