Zamyslenie na 5. nedeľu v Cezročnom období

Pripravil Peter Dufka SJ, vedúci Slovenskej redakcie Vatikánskeho rozhlasu:

„Nech tak svieti vaše svetlo pred ľuďmi, aby videli vaše dobré skutky a oslavovali vášho Otca, ktorý je na nebesiach.“ (Mt 5, 16)
Starí ľudia, ktorí mali kedysi vinice a dorábali víno, vedia, aké nebezpečenstvo hrozí pri jeho kvasení. Uvoľňuje sa kysličník uhličitý, ktorý môže človeka zadusiť. Jeho nebezpečenstvo je o to väčšie, že nemá chuť, ani vôňu. Človek ho jednoducho dýcha a vôbec o tom nevie. V minulosti sa stávali rozličné tragédie, ale ľudia prišli na to, ako sa uchrániť. Vedeli, že sa nemôžu spoliehať na svoje zmysly a začali si brávať so sebou do pivnice horiacu sviecu. Keď začala svieca hasnúť, bolo jasné, že nemá kyslík a treba utekať. Utekať, aby nezaspali naveky, aj keď svojimi zmyslami nič necítia.
Toto nebezpečenstvo sa už možno pominulo. Nestávajú sa často takéto prípady. Ale s nebezpečenstvom otravy sa stretávame pomerne často. Ak si všímame prostredie, v ktorom sa pohybujeme a žijeme, zistíme, že v ňom hynú ľudia. Aj fyzicky, ale ešte viac duchovne. Nie je zriedkavosťou stretnúť človeka, ktorý je duchovne i duševne prázdny, udusený. Avšak nebezpečenstvo udusenia a zhasnutia hrozí každému z nás. Deje sa to vtedy, ak sa bezstarostne pohybujeme v nezdravom prostredí, ak zavčasu nespozorujeme kysličník uhličitý v ovzduší, ktoré dýchame a ktoré spôsobí zhasnutie svetla, ktoré malo svietiť. Ako sa však vyhnúť takémuto nebezpečenstvu udusenia?
Treba, aby sme si sami hľadali a vytvárali prostredie, ktoré podporuje svietenie nášho svetla pred ľuďmi. Mali by sme hľadať priateľstvá a prostredia, ktoré nás neohrozujú a napomôžu nášmu vnútornému svetlu. Naši priatelia by mali byť istí podporovatelia alebo spoločníci na našej duchovnej ceste a
mali by nám poskytnúť 4 druhy pomoci.
1. Prvá z nich je prorocká pomoc. Prorok je ten, kto nám poskytuje pravdu (vstupuje do nášho svedomia). Pravdu, ktorá je však mnoho ráz veľmi nepríjemná. Proroci v našom živote nemusia byť tvrdí ľudia, ktorí nám pravdu o nás samých hodia necitlivo do tváre. Dosť často môže ísť o ľudí, ktorí nám viac svojím životom ako slovami dajú najavo, ako sme ďaleko od života pravdy. Takýmto ľuďom sa väčšina z nás radšej vyhne. Nie je totiž príjemné počuť o sebe pravdu, pozerať sa na svoju tvár v zrkadle.
2. Druhá pomoc, ktorú potrebujeme k tomu, aby sme boli svetlom, je povzbudenie. Načo povzbudenie? Nie je tu riziko upadnutia do narcizmu? Kvôli rovnováhe. Nemôžeme mať v živote len ľudí, ktorí nás napomínajú, kritizujú a usmerňujú. Taký život by bol po čase príliš ťažký. Potrebujeme aj niekoho, kto nám pomôže náš život v našich snahách trocha odľahčiť a poukázať aj na inú stránku nášho charakteru, na veci, ktoré robíme dobre a na radosť, ktorá by mala z toho pochádzať. Potrebujeme povzbudenie a
prijatie. Ak toto nemáme, hrozí nám zhasnutie alebo vyhorenie. Hľadanie ideálu bez poukazu predovšetkým na Božie milosrdenstvo, Božiu pomoc a jeho povzbudenie môže viesť ku skepticizmu, sarkazmu a zúfalstvu.
3. Tretia pomoc, ktorú čakáme od našich priateľov, je správne odľahčenie ťažkostí, ktoré znášame. Mnohí z nás majú tendenciu brať sa príliš vážne. Vo svojich povinnostiach sa snažíme byť zodpovední, čo je správne, no niekedy tá naša zodpovednosť môže byť prehnaná a nezdravá. Je to vtedy, ak nás vedie k namyslenosti a pocitu dôležitosti. Ide o uzdravenie našej ješitnosti, pocitu dôležitosti prostredníctvom humoru. Je až prekvapujúce, koľko svätých malo zmysel pre humor, akoby bol podmienkou skutočného, pokorného rastu.
4. Štvrtou pomocou, ktorú potrebujeme k tomu, aby sme boli svetlom, je pomoc duchovného sprievodcu - spovedníka. Je to človek, ktorému dokážeme hovoriť o sebe, o svojich starostiach, problémoch i radostiach a on nás dokáže počúvať, sprevádzať a otvárať pre nás Písma. Vedie nás k modlitbe a k duchovnému životu. Snaží sa nám umožniť vidieť kontext alebo celý obraz nášho životného nasmerovania. Človek poznáva pravdivo seba samého v dialógu o sebe samom. Poznať sám seba je často priamoúmerné otvorenosti voči dôveryhodnej osobe.
Milí priatelia, kresťan zostane pravdivou orientáciou a indikáciou i v otrávenom prostredí iba vtedy, ak on sám bude osvetlený svetlom Krista. Ak ho nechá preniknúť do hĺbky svojho srdca, ak sa obklopí ľuďmi, ktorí mu pri udržiavaní tohto svetla pomáhajú.