Homília Benedikta XVI. počas vešpier na sviatok Obetovania Pána
Vatikán (03. februára, RV) – Včera si Cirkev pripomenula Deň zasväteného života.
Pri tejto príležitosti pápež Benedikt XVI. v Bazilike sv. Petra predsedal spoločnej
modlitbe vešpier, na ktorej sa zišli stovky kňazov, rehoľníkov a rehoľníčok. Svätý
Otec im v homílii povedal: "Drahí bratia a sestry, v dnešný sviatok rozjímame
nad Pánom Ježišom, ktorého Mária a Jozef vovádzajú do chrámu, „aby ho obetovali Pánovi“
(Lk 2,22). V tejto evanjeliovej scéne sa zjavuje tajomstvo Syna Panny, zasväteného
Otcovi, ktorý prišiel na svet, aby verne plnil jeho vôľu (porov. Hebr. 10,5-7). Simeon
ho označuje ako „svetlo na osvietenie pohanov“ (Lk 2,32) a zvestuje prorockými slovami
jeho najvyššiu obeť Bohu a jeho konečné víťazstvo (porov. Lk 2,32-35). Je to stretnutie
dvoch zákonov, Starého a Nového. Ježiš vstupuje do starobylého chrámu. On, ktorý je
novým chrámom Božím, prichádza navštíviť svoj ľud, zavŕšiť poslušnosť zákonu a zahájiť
posledné časy spásy. Je zaujímavé pozorovať zblízka tento vstup dieťaťa Ježiša
do veľkolepého chrámu, do ktorého prichádzajú mnohí ľudia, zaujatí svojimi záväzkami:
kňazi a leviti, ktorí sa striedajú v službe, početní zbožní pútnici, túžiaci stretnúť
sa so svätým Bohom Izraela. Nikto z nich si však ničoho nevšimne. Ježiš je dieťa ako
iné, prvorodeným synom dvoch veľmi jednoduchých rodičov. Ani kňazi nie sú schopní
spozorovať znamenie novej a osobnej prítomnosti Mesiáša a Spasiteľa. Iba dvaja starí
ľudia, Simeon a Anna, odhaľujú veľkú novosť. Vedení Duchom Svätým objavujú v tomto
dieťati dovŕšenie svojho dlhého očakávania a bdenia. Obaja rozjímajú nad Božím svetlom,
ktoré osvecuje svet a ich prorocký pohľad otvára budúcnosti - zves5ou o Mesiášovi:
„Lumen ad revelationem gentium!“ (Lk 2,32). V prorockom postoji dvoch starých
ľudí je celý Starý zákon, ktorý vyjadruje radosť zo stretnutia s Vykupiteľom. Simeon
i Anna vytušia, že toto dieťa je tým dlho očakávaným. Uvedenie Ježiša do chrámu
je výstižným obrazom úplného darovania vlastného života všetkých mužov a žien, ktorí
sú prostredníctvom plnenia evanjeliových rád povolaní reprodukovať v Cirkvi a vo svete
„charakteristické rysy Ježišovej čistoty, chudoby a poslušnosti“ (Vita consecrata,
1). Preto bol dnešný sviatok zvolený ctihodným Jánom Pavlom II. ku každoročnému sláveniu
Dňa zasvätených osôb. V tejto súvislosti srdečne pozdravujem mons. Joãoa Braz de Aviza,
ktorého som prednedávnom menoval prefektom Kongregácie pre inštitúty zasväteného
života a spoločnosti apoštolského života, spolu so sekretárom a
spolupracovníkmi. Srdečne pozdravujem prítomných generálnych predstavených a všetky
zasvätené osoby. Chcel by som ponúknuť tri krátke myšlienky k reflexii nad týmto
sviatkom. Po prvé: Evanjeliový obraz Obetovania Pána v chráme obsahuje základný
symbol svetla; svetla, ktoré vychádza z Krista, osvetľuje Máriu a Jozefa, Simona a
Annu a skrze nich osvetľuje všetkých. Cirkevní otcovia spájali tuto žiaru s duchovnou
cestou. Zasvätený život vyjadruje tuto cestu zvláštnym spôsobom ako filocalia,
lásku k božskéj kráse, odraz dobroty Boha (porov. Tamtiež, 19). Na Kristovej
tvári žiari svetlo krásy. „Cirkev kontempluje premenenú Kristovu tvár, aby sa posilnila
vo viere a neskôr neupadla do zmätkov pred jeho znetvorenou tvárou na kríži… ona,
snúbenica, ktorá stojí pred snúbencom, má účasť na jeho tajomstve a je obklopená jeho
žiarou… Svetlo vychádzajúce z vteleného Slova zakusujú jedinečným spôsobom ľudia povolaní
k zasvätenému životu. Sľub zachovávania evanjeliových rád ich robí znamením a proroctvom
pre spoločenstvo bratov i pre celý svet“ (tamtiež, 15). Na druhom mieste, evanjeliový
obraz zjavuje proroctvo, dar Ducha Svätého. Simeon a Anna uvažujú o dieťati Ježišovi,
vytušia jeho údel smrti a vzkriesenia pre spásu všetkých národov a zvestujú toto tajomstvo
ako skutočnosť univerzálnej spásy. Zasvätený život je povolaný k tomuto prorockému
svedectvu, ktoré sa spája s dvoma rozmermi: kontemplatívnym a aktívnym. Zasväteným
osobám je totiž dané zjavovať primát Boha, nadšenie pre evanjelium – uskutočňované
ako forma života a radostnú zvesť chudobným a posledným tejto zeme. „Na základe tohto
primátu nič nemôže mať prednosť pred osobnou láskou ku Kristovi a k chudobným, v ktorých
žije on. Skutočné proroctvo pochádza od Boha, z priateľského vzťahu k nemu, zo
starostlivého načúvania jeho hlasu v rôznych udalostiach dejín“ (tamtiež,84).
Takýmto spôsobom sa zasvätený život denne ukazuje na cestách ľudstva, zjavuje evanjelium
a kráľovstvo, ktoré je už prítomné a pôsobí. Na treťom mieste evanjeliový obraz
uvedenia Ježiša do chrámu ukazuje múdrosť Simeona a Anny. Múdrosť života celkom zasväteného
hľadaniu Božej tváre, jeho znamení, jeho vôle; života oddaného načúvaniu a hlásaniu
jeho slova. „Faciem tuam, Domine, requiram. Pane, ja hľadám tvoju
tvár (Ž 26,8). Zasvätený život je vo svete a v Cirkvi viditeľným znamením
tohto hľadania Pánovej tváre a ciest, ktoré k nemu vedú (porov. Ján
14,8). Zasvätená osoba teda dosvedčuje radostný a súčasnečinnostný záväzok usilovného a múdreho hľadania Božej
vôle“ (Kongregácia pre inštitúty zasväteného života a spoločnosti apoštolského
života, inštrukcia Služba autority a poslušnosť, Faciem tuam Domine requiram,
2008, 1). Drahí bratia a sestry, buďte usilovnými poslucháčmi Slova, pretože každá
múdrosť sa rodí z Pánovho slova! Buďte skúmateľmi slova prostredníctvom lectio
divina, pretože zasvätený život „sa rodí z načúvania Božieho slova a prijíma
evanjelium ako normu svojho života. Život v nasledovaní Krista čistého, chudobného
a poslušného je tak akousi živou „exegézou“ Božieho slova. Duch Svätý, moc,
ktorou bola napísaná Biblia, je tým, ktorý osvecuje novým svetlom Božie slovo v zakladateľoch
a zakladateľkách. Z neho vyviera každá charizma a každá rehoľa chce byť jeho vyjadrením,
čím dáva počiatok a smer kresťanskému životu vyznačujúcemu sa evanjeliovou radikálnosťou“
( porov. Verbum Domini, 83). Osobitne v rozvinutých spoločnostiach dneška
žijeme v situácii, ktorú charakterizuje radikálna pluralita, postupné vytlačovanie
náboženstva z verejnej sféry a relativizmus postihujúci základné hodnoty. To si žiada,
aby naše kresťanské svedectvo bolo jasné a dôsledné a aby naše výchovné pôsobenie
bolo stále pozornejšie a štedrejšie. Najmä vaše apoštolské pôsobenie, drahí bratia
a sestry, musí byť životným záväzkom, ktorý s vytrvalým nadšením čerpá z Múdrosti,
ktorá je pravdou i krásou, „jasom pravdy“. Kiež dokážete múdrosťou svojich
životov a dôverou v nevyčerpateľné možnosti skutočnej výchovy orientovať inteligenciu
i srdce mužov a žien našej doby k „správnemu životu evanjelia“. Myslím teraz, s
osobitnou náklonnosťou, na zasvätené osoby vo všetkých kútoch zeme a zverujem ich
blahoslavenej Panne Márii:O Mária, Matka Cirkvi, zverujem ti celý zasvätený život,
aby si mu získala plnosť Božského svetla: nech žije v načúvaní Božieho slova, v
pokore nasledovania Ježiša, tvojho Syna a nášho Pána, v prívetivom postoji voči
vnuknutiam Ducha Svätého, v každodennej radosti Magnificatu, aby Cirkev
bola budovaná svätosťou života týchto tvojich synov a dcér, v prikázaní lásky.
Amen"