Výročie návštevy Benedikta XVI. v rímskej židovskej synagóge

Vatikán (17. januára, RV) – Pápež Benedikt XVI. presne pred rokom, 17. januára 2010, pri príležitosti svetového dňa prehĺbenia a rozvíjania dialógu medzi katolíkmi a židmi, navštívil rímsku židovskú synagógu. Témou vlaňajšieho 21.svetového dňa bolo prikázanie: «Spomni na sobotňajší deň, aby si ho zasvätil! » (Ex 20, 8). Pripomeňme si v krátkosti túto veľkú udalosť:


Pápeža Benedikta XVI. prijal 17. januára 2010 predseda Židovskej komunity v Ríme Riccardo Pacifici a predseda Talianskych židovských komunít Renzo Gattegna. Potom sa slova ujal hlavný rabín Židovskej komunity v Ríme Riccardo Di Segni. Pripomenul návštevu pápeža Jána Pavla II. a tiež na II. vatikánsky koncil, ktorý bol významným začiatkom vzájomných vzťahov. Naznačil tiež spoločné kroky oboch komunít do budúcnosti, napríklad v úsilí chrániť životné prostredie. Tento príkaz - ako povedal hlavný rabín - sa rodí s Adamom, umiestneným do záhrady v Edene, aby v nej pracoval a chránil ju. Potom dodal, že „židia a kresťania, ako aj ďalší veriaci vo svete boli a stále sú prenasledovaní pre vieru. Napriek dramatickým dejinám, napriek otvoreným problémom a nepochopeniam, existujú spoločné vízie a ciele a tie musia byť na prvom mieste,” poznamenal hlavný rabín Židovskej komunity v Ríme Riccardo Pacifici.



Potom sa prítomným prihovoril Svätý Otec. Začal citáciami z Knihy žalmov: „Veľké veci urobil s nami Pán a máme z toho radosť“ – 3. verš 126. žalmu a pokračoval 1. veršom Ž 133: „Aké je dobré a milé, keď bratia žijú pospolu”. Zdôraznil, že toto naše spoločné duchovné dedičstvo, ktorým sú žalmy, nás privádza k ešte autentickejšiemu duchovnému postoju pri prežívaní tejto mimoriadnej chvíle vďaky a chvály Pánovi za to, že nám dal také veľké veci. Potom vyzdvihol prínos ctihodného Jána Pavla II. pri upevňovaní dobrých vzťahov medzi oboma spoločenstvami, pri prekonávaní nepochopení a predsudkov. Za pevný východiskový bod vo vzťahoch medzi katolíkmi a židmi označil II. vatikánsky koncil a pokračoval:



„Plynutie času nám umožňuje rozpoznať v 20. storočí skutočne tragickú dobu pre ľudstvo: krvavé vojny, ktoré zasiali také ničenie, smrť a bolesť, ako nikdy predtým, hrozné ideológie, ktorých podstatou bola idolatria človeka, rasy, štátu, a ktoré viedli k bratovraždám. Nezvyčajne otrasná dráma šoah predstavuje istým spôsobom vrchol na ceste nenávisti, ktorá sa rodí vtedy, keď človek zabúda na svojho Stvoriteľa a seba samotného ustanoví za stred vesmíru. Ako som povedal počas návštevy 28. mája 2006 v koncentračnom tábore v Osvienčime, ktorá je ešte hlboko vrytá v mojej pamäti, »vládcovia Tretej ríše chceli rozdrviť židovský ľud v jeho celosti a v hĺbke, a jeho zničením chceli usmrtiť aj toho Boha, ktorého vzýval Abrahám, ktorý keď prehovoril na hore Sinaj, ustanovil usmerňujúce princípy pre ľudstvo. Princípy, ktoré zostávajú platné naveky« (Príhovor v koncentračnom tábore Auschwitz - Birkenau: Učenie Benedikta XVI., II. 1 [2006], str. 727). Ako si na tomto mieste nespomenúť na rímskych židov, ktorí boli vytrhnutí zo svojich domovov, pred týmito hradbami, a ktorí boli v strašných mukách usmrtení v Auschwitzi? Ako by bolo možné zabudnúť na ich tváre, na ich mená, na slzy, a na zúfalstvo, ktorému títo muži, ženy a deti čelili? Vyhubenie Mojžišovho ľudu, najprv ohlásené a potom systematicky naprogramované a zrealizované v Európe pod nacistickou nadvládou, zasiahlo v ten deň tragicky aj Rím. Žiaľ, mnohí zostali ľahostajní, ale mnohí, a to aj spomedzi talianskych katolíkov, podopretých vierou a kresťanským učením, zareagovali s odvahou a otvorili svoju náruč na pomoc utekajúcim židom, pričom často riskovali vlastné životy a zaslúžia si večnú vďaku. Aj Apoštolská stolica pomáhala, často v skrytosti a diskrétne. Spomienky na tieto udalosti nás majú povzbudiť k posilneniu pút, ktoré nás spájajú, aby vzájomné porozumenie, rešpekt a prijatie rástlo stále viac.”

Svätý Otec sa v minuloročnom príhovore v židovskej synagóge zameral aj na Desať Božích prikázaní, ktoré nazval pochodňou etiky, nádeje a dialógu, polárnou hviezdou viery a morálkou Božieho ľudu, ktoré osvecujú cestu kresťanov. Sú – pokračoval pápež - majákom a pravidlom života v spravodlivosti a láske, „veľkým etickým kódexom“ pre celé ľudstvo. Potom spomenul spoločné kroky oboch spoločenstiev:

„Po tejto ceste môžeme kráčať spolu, v uvedomení si vzájomných odlišností, ale aj faktu, že ak dokážeme spojiť naše srdcia a naše ruky v odpovedi na Pánovo volanie, jeho svetlo nám bude bližšie, aby ožiarilo všetky národy zeme. Kroky, ktoré boli dosiahnuté počas týchto 40 rokov Medzinárodným výborom pre katolícko-židovské vzťahy, ako aj v nedávnych rokoch Zmiešanou komisiou Svätej stolice a Veľkého rabinátu Izraela, sú znakom spoločnej vôle pokračovať v otvorenom a úprimnom dialógu.“ Toľko z príhovoru pápeža Benedikta XVI., ktorý ukončil citáciou 117. žalmu:„Chváľte Pána, všetky národy, oslavujte ho, všetci ľudia; lebo je veľké jeho milosrdenstvo voči nám a pravda Pánova trvá naveky“. -jk-