Generálna audiencia Benedikta XVI.: Mystérium Krista

Vatikán (05. januára, RV) – Generálna audiencia Benedikta XVI. bola dnes predpoludním v Aule Pavla VI. vo Vatikáne. Počas tejto prvej generálnej audiencie v novom roku Svätý Otec hovoril vo svojej katechéze o mystériu Vianoc a o ich prepojení na Veľkonočné sviatky.

Drahí bratia a sestry,
Som rád, že vás dnes môžem prijať na tejto prvej generálnej audiencii nového roka, a z celého srdca vám a vašim rodinám želám, nech Pán času a dejín vedie naše kroky cestou dobra a každého zahrnie plnosťou milosti a prosperity.
Ešte stále obkolesení žiarou Vianoc, ktoré nás pozývajú k radosti kvôli príchodu nášho Spasiteľa, sa dnes nachádzame už tesne pred slávnosťou Zjavenia Pána, ktorou oslavujeme zjavenie Pána všetkým národom. Vianoce fascinujú i dnes, tak ako vždy, viac než ostatné sviatky Cirkvi. Fascinujú nás, pretože všetci istým spôsobom chápu, že narodenie Ježiša má čosi spoločné s tými najhlbšími túžbami a nádejami človeka. Konzumizmus môže odvádzať od tejto vnútornej nostalgie, ale ak sa v srdci nachádza túžba prijať to Dieťa, ktoré prináša novosť Boha a ktoré prišlo, aby nám darovalo život v plnosti, tak svetlá vianočných ozdôb sa môžu stať odrazom toho Svetla, ktoré zažiarilo Vtelením Boha.
V liturgických sláveniach týchto svätých dní sme tajomným - ale reálnym - spôsobom prežívali príchod Božieho Syna na svet a boli sme opäť ožiarení svetlom jeho jasu. Každé liturgické slávenie je aktuálnym sprítomnením Krista a predlžením dejín spásy. Ohľadne Vianoc pápež sv. Lev Veľký tvrdí: „Hoci už následnosť telesných udalostí pominula, ako bolo od večnosti pripravované vo večnom pláne..., my však neustále adorujeme ten istý pôrod Panny, ktorý spôsobil našu spásu (Kázeň o Narodení Pána 29,2)“, a upresňuje, že „ten deň nepominul tak isto, ako nepominula sila toho diela, ktoré sa vtedy zjavilo (Kázeň o Zjavení Pána 36,1)“.
Oslavovať udalosti vtelenia Božieho Syna nie je jednoduchým pripomenutím minulých udalostí, ale je sprítomnením tých mystérií, ktoré prinášajú spásu. V liturgii, v slávení sviatostí, sa tieto mystéria stávajú aktuálnymi a stávajú sa účinnými pre nás dnes. Pápež sv. Lev Veľký ďalej hovorí: „Všetko to, čo Boží Syn robil a učil pre zmierenie sveta, nespoznávame len v rozprávaní vykonaných skutkov z minulosti, ale my sami sme prítomní v dynamizme týchto udalostí v súčasnosti (Kázeň 52,1).“
V konštitúcii o posvätnej liturgii Druhý vatikánsky koncil podčiarkuje, že dielo spásy - realizované Kristom - pokračuje v Cirkvi skrze slávenie svätých tajomstiev vďaka pôsobeniu Ducha Svätého. Už v Starom zákone, na ceste k plnosti viery, nachádzame svedectvá toho, ako konanie a prítomnosť Boha bola sprostredkovaná rôznymi znameniami, napr. ohňom (porov. Ex 3,2n; 19,18). No od okamihu vtelenia sa udeje čosi vzrušujúce: spôsob spásonosného kontaktu s Bohom sa radikálne zmení: telo sa stane nástrojom spásy. „Verbum caro factum est. Slovo sa telom stalo“, píše evanjelista Ján. Istý kresťanský autor z tretieho storočia – Tertulián – hovorí: „Caro salutis est cardo. Telo je základom spásy (De carnis resurrectione 8,3: PL 2,806).“
Už vo Vianociach sa nachádza základ veľkonočného mystéria - sviatosti, čiže začiatok centrálneho mystéria spásy, ktoré vyvrcholí v utrpení, smrti a vzkriesení, pretože Ježiš začína obetu seba samého z lásky už od prvého okamihu jeho ľudskej existencie v lone Panny Márie. Vianočná svätá noc je teda v hĺbke spojená s Veľkonočnou vigíliou, v ktorej sa uskutoční vykúpenie skrze slávnu obetu umučeného a vzkrieseného Pána. Samotné jasličky – obraz vtelenia Slova – vo svetle evanjeliového rozprávania sú narážkou na Veľkú noc a je zaujímavé vidieť, ako býva znázornený Ježiš na niektorých ikonách Narodenia vo východnej tradícii: zabalený v plienkach a uložený v jasličkách, ktoré majú formu hrobu! Je to narážka na tú chvíľu, keď bude zložený z kríža, zabalený do plachiet a vložený do hrobu, vytesaného do skaly (porov. Lk 2,7; 23,53).
Vtelenie a Veľká noc nestoja jedna vedľa druhej, ale sú to dva kľúčové a neoddeliteľné body jedinej viery v Ježiša Krista, vteleného Božieho Syna a Vykupiteľa. Kríž a Vzkriesenie predpokladajú Vtelenie. A len vďaka tomu, že je skutočne Synom - a v ňom samotný Boh - zostúpil a stal sa telom. Smrť a zmŕtvychvstanie Ježiša sú udalosťami, ktoré sa nám zdajú súčasné a týkajú sa nás – vytŕhajú nás zo smrti a otvárajú nás pre budúcnosť, v ktorej toto telo – existencia pozemská a prechodná – vstúpi do Božej večnosti. V tejto jednotnej perspektíve Kristovho mystéria, nás priblíženie k jasličkám orientuje k priblíženiu sa k eucharistii, v ktorej sa stretávame s reálne prítomným Kristom ukrižovaným a vzkrieseným, so živým Kristom!
Liturgické slávenie Vianoc nie je teda iba spomienkou, ale je predovšetkým mystériom. Nie je iba pamiatkou, ale je prítomnosťou! Aby sme pochopili zmysel týchto dvoch neoddeliteľných aspektov, je nevyhnutné intenzívne prežívať celé vianočné obdobie tak, ako ho Cirkev ponúka.
Ak ho považujeme iba za nejaký uzavretý počet dní, tak trvá 40 dní, od 25. decembra do 2. februára : od slávenia Vianočnej vigílie a Máriinho materstva, cez zjavenie Pána, Kristov krst, svadbu v Káne, až po sviatok obetovania Pána v chráme. V analógii s veľkonočným časom, ktorý trvá 50 dní, až po slávnosť Zoslania Ducha Svätého.
Zjavenie Boha v tele je udalosťou, ktorá zjavila Pravdu v dejinách. Vskutku, dátum 25. december je spojený s myšlienkou zjavenia svetla. A Boh sa zjavuje ako svetlo, ktoré nezapadá na horizonte dejín. A to nám pripomína, že sa nejedná iba o nejakú myšlienku, že Boh je plnosťou svetla, ale ukazuje nám ľuďom, že Boh je niečím, čo sa už zrealizovalo, a čo je stále aktuálne – dnes, ako aj vtedy, Boh sa zjavuje v tele, čiže v živom tele Cirkvi, putujúcej v čase. A vo sviatostiach nám dnes dáva spásu.
Symboly vianočných sviatkov, ktoré sa nachádzajú v liturgických čítaniach a modlitbách týchto dní, sa hlboko zameriavajú práve na zjavenie Pána v jeho Kristovi, Vtelenom Slove. Čiže zjavenie, ktoré obsahuje aj eschatologický význam – orientuje nás na posledné dni sveta. Už v advente dva príchody – ten historický a ten na konci dejín – boli priamo spojené. No zvlášť v Zjavení Pána a v Ježišovom krste sa mesiášske zjavenie oslavuje v perspektíve eschatologických očakávaní. Mesiášska konsakrácia Ježiša, Vteleného Slova, skrze rozliatie Ducha Svätého vo viditeľnej forme, privádza k naplneniu čas prísľubov a inauguruje posledné časy.
Je nevyhnutné oslobodiť tento vianočný čas od preoblečenia príliš moralistického a sentimentálneho. Slávenie Vianoc nám neponúka iba nejaké príklady, hodné nasledovania, ako napríklad pokoru a chudobu Pána, jeho dobrotu a lásku k ľuďom; ale je predovšetkým pozvaním nechať sa totálne pretvoriť tým, ktorý prijal naše telo.
Svätý Lev Veľký zdôrazňuje: „Boží Syn... sa k nám pripojil a pripojil nás ku nemu takým spôsobom, že poníženie Boha až k ľudskej prirodzenosti sa stalo pozdvihnutím človeka k Božím výškam (Kázeň o Narodení Pána 27,2).“ Božie zjavenie je nasmerované k našej účasti na Božom živote, k realizácii mystéria jeho vtelenia v nás. Toto mystérium je naplnením povolania človeka. Svätý Lev Veľký ďalej vysvetľuje jasnú dôležitosť a aktuálnosť vianočného mystéria pre život kresťana a hovorí: „Slová Evanjelia a Prorokov... zapaľujú našu dušu a učia nás pochopiť Narodenie Pána, mystérium Slova, ktoré sa stalo telom, nie ako spomienku nejakej udalosti, ktorá už pominula, ale ako udalosť, ktorá sa deje pred našimi očami... je to, ako keby nám bolo zvestované práve v dnešný deň: «Zvestujem vám veľkú radosť, ktorá bude pre všetkých ľudí: Dnes sa vám – v Dávidovom meste – narodil Spasiteľ, Kristus Pán.» (Kázeň o Narodení Pána 29,1)“ a pokračuje: „Kresťan, uznaj svoju hodnosť a – účastný Božej prirodzenosti – daj pozor, aby si podlým správaním opäť neupadol z tej veľkosti do pôvodnej ničomnosti! (Prvá kázeň o Narodení Pána 3).“
Drahí priatelia, prežime tento čas intenzívne. Potom, ako sme adorovali Božieho Syna, ktorý sa stal človekom a bol uložený do jasieľ, sme pozvaní presunúť sa obetnému oltáru, kde Kristus, živý chlieb, ktorý zostúpil z neba, sa nám ponúka ako pravý pokrm pre večný život.
A čo sme videli na vlastné oči, pri stole slova a chleba života, čo sme kontemplovali, čoho sa naše ruky dotýkali – Slova, ktoré sa stalo telom –, to ohlásme svetu s radosťou a veľkodušne to dosvedčujme celým našim životom.
Z celého srdca vám a vašim drahým ešte raz srdečne blahoželám k novému roku a prajem vám peknú slávnosť Zjavenia Pána.
Preklad: Ľubomír Rebek