Homília Benedikta XVI. na slávnosť Panny Márie Bohorodičky
Vatikán (1. januára, RV) – Za zvuku organu, fanfár a zborového spevu začala
dnes o 10. hodine v Bazilike sv. Petra slávnostná svätá omša, na ktorej sa zúčastnili
veriaci z celého sveta. Svojou bohatou účasťou na prvej tohtoročnej liturgii, slávenej
v tejto bazilike, dali najavo, že chcú začať nový rok s Bohom a v jednote s pápežom.
Na dnešný deň pripadá i Svetový deň pokoja, na ktorý medzi iným zameral svoju pozornosť
Benedikt XVI. vo svojom príhovore.
"Drahí bratia a sestry, objatí duchovnou
atmosférou Vianoc, počas ktorých sme kontemplovali mystérium Kristovho narodenia,
dnes oslavujeme s podobnými pocitmi Pannu Máriu, ktorú Cirkev oslavuje ako Bohorodičku,
keďže dala telo Synovi večného Otca. Biblické čítania dnešnej slávnosti zdôrazňujú
hlavne Božieho Syna, ktorý sa stal človekom, a „meno“ Pána. Prvé čítanie nám
ponúka slávnostné požehnanie, ktoré kňazi zvolávali nad Izraelitami počas veľkých
náboženských slávností: toto požehnanie je založené práve na mene Pána, opakovanom
trikrát na vyjadrenie plnosti a sily, ktoré z tohto zvolania vyplývajú. Tento text
liturgického požehnania vskutku odráža bohatstvo milosti a pokoja, ktoré Boh dáva
človeku a ktoré sa ukazuje s jasom Božej tváre nasmerovanej k nám. Cirkev dnes
počúva opäť tieto slová, zatiaľ čo prosí Pána, aby požehnal nový rok, ktorý začíname
vo vedomí, že – napriek tragickým udalostiam, ktoré poznačujú dejiny, napriek logike
vojny, ktorá ešte stále nie je prekonaná – iba Boh sa môže dotknúť ľudskej duše v
jej hĺbke a zaistiť nádej a pokoj ľudstvu. Je to už pevná tradícia, že v prvý deň
roka Cirkev na celom svete spoločne pozdvihuje hlas a prosí o pokoj. Je dobre začať
túto novú etapu cesty s pevným rozhodnutím za pokoj. Dnes chceme zhrnúť plač toľkých
mužov, žien, detí a starých ľudí, plač obetí vojen, ktoré sú hrozným a násilným obrazom
dejín. Dnes prosíme o to, aby ten pokoj, ktorý anjeli ohlásili pastierom počas vianočnej
noci, dosiahol všade. „Sláva Bohu na výsostiach a na zemi pokoj ľuďom dobrej
vôle.“ (Lk 2,14) Preto – obzvlášť našou modlitbou - chceme pomôcť všetkým
ľuďom a všetkým národom, hlavne tým, na ktorých spočíva zodpovednosť vládnuť, aby
kráčali vždy rozhodnejším spôsobom po ceste pokoja. V druhom čítaní sv. Pavol
zhrňuje v obraze adoptívneho synovstva dielo spásy vykonané Kristom, v ktorom je zahrnutá
aj postava Márie. Vďaka nej Boží Syn - „narodený zo ženy“ (Gal 4,4) - mohol
prísť na svet ako pravý človek v plnosti času. Toto naplnenie sa týkalo minulosti
a očakávania príchodu Mesiáša, ktorý sa aj zrealizoval, ale súčasne sa viaže aj na
plnosť v absolútnom význame. V Slove, ktoré sa stalo telom, Boh povedal svoje posledné
a definitívne Slovo. Na prahu nového roka tak zaznieva výzva kráčať s radosťou ku
svetlu „Vychádzajúceho z výsosti“ (Lk 1,78), pretože v kresťanskej perspektíve
celý čas je obývaný Bohom, neexistuje plnosť mimo Krista. Úryvok z dnešného evanjelia
je ukončený udelením mena Ježišovi, zatiaľ čo Mária zotrváva v tichosti, meditujúc
v srdci o mystériu tohto jej Syna, ktorý je mimoriadnym Božím darom. Ale tento evanjeliový
úryvok, ktorý sme počuli, obzvlášť zdôrazňuje pastierov, „ktorí sa potom
vrátili a oslavovali a chválili Boha za všetko, čo počuli a videli“ (Lk
2, 20). Anjel im zvestoval, že v Dávidovom meste - teda v Betleheme - sa narodil Spasiteľ
a že nájdu znamenie: dieťa zavinuté v plachtách a uložené v jasliach (porov. Lk 2,
11-12). Rýchlo utekali a našli Máriu, Jozefa a dieťa. Všimnime si, že evanjelista
hovorí o Máriinom materstve vychádzajúc od Syna, od toho „dieťaťa, zavinutého v
plachtách“, pretože je to on, Božie Slovo (porov. Jn 1,14) – ten pevný bod, centrum
udalostí, ktoré sa práve dejú a je to on, ktorý spôsobil, že Máriino materstvo je
kvalifikované ako „Božie“. Táto pozornosť, ktorú dnešné čítania venujú Synovi,
neredukuje úlohu matky, naopak, určuje jej správnu perspektívu: Mária je vskutku pravou
Božou Matkou práve vzhľadom k jej totálnemu vzťahu ku Kristovi. Okrem toho, oslavujúc
Syna ctíme aj matku a uctievaním matky oslavujeme aj Syna. Titul „Bohorodička“, ktorý
dnes liturgia zdôrazňuje, podčiarkuje jedinečnú úlohu svätej Panny v dejinách spásy:
úlohu, ktorá je základom kultu a uctievania zo strany kresťanského ľudu. Mária vskutku
neprijala Boží dar iba sama pre seba, ale aby ho odovzdala svetu. V jej plodnom panenstve
Boh dal ľuďom ovocie večnej spásy (porov. Modlitba dňa). Mária neustále ponúka
svoje sprostredkovanie Božiemu ľudu putujúcemu k večnosti, tak ako ho kedysi ponúkla
betlehemským pastierom. Ona, ktorá dala pozemský život Božiemu synovi, neprestáva
darovať ľuďom Boží život, ktorým je sám Ježiš a jeho Duch Svätý. Pre toto je považovaná
za matku všetkých ľudí, ktorí sa zrodili pre milosť a zároveň je nazývaná Matkou Cirkvi.
V Máriinom mene, matke Boha a matke ľudí, sa od 1. januára 1968 oslavuje na celom
svete Svetový deň pokoja. Pokoj je Boží dar, ako sme počuli v prvom čítaní: „Nech
ti Pán daruje pokoj“ (porov. Num 6, 26). Mimoriadnym spôsobom je to dar Mesiáša,
prvé ovocie tej lásky, ktorú nám Ježiš daroval, je to naše zmierenie s Bohom. Pokoj
je aj ľudskou hodnotou, ktorú treba realizovať na sociálnej a politickej úrovni, no
má svoje korene v Kristovom mystériu (porov. 2. vatikánsky koncil, Gaudium et spes,
77-90). Pri tejto slávnostnej bohoslužbe - pri príležitosti 43. svetového dňa pokoja
- s radosťou pozdravujem ctených veľvyslancov pri Svätej stolici a želám im všetko
najlepšie v ich službe. Srdečný a bratský pozdrav adresujem môjmu štátnemu sekretárovi
a všetkým zodpovedným za vatikánske dikastériá Rímskej kúrie, s osobitným pozdravom
predsedovi Pápežskej rady pre spravodlivosť a pokoj, ako aj jeho spolupracovníkom.
Chcem vyjadriť moje vrelé uznanie ich každodennému úsiliu v prospech pokojného spolužitia
medzi národmi a pre formovanie stále pevnejšieho rozhodnutia pre pokoj v Cirkvi a
vo svete. V tomto smere je cirkevné spoločenstvo vždy vyzývané ku konaniu podľa smerníc
učiteľského úradu, aby ponúklo pevné duchovné dedičstvo hodnôt a princípov pri neustálom
hľadaní pokoja.
Pripomenul som to v mojom posolstve k dnešnému dňu s názvom
„Náboženská sloboda, cesta k pokoju“: „svet potrebuje Boha, potrebuje hodnoty
etické, duchovné a univerzálne a náboženstvo ponúka cenný príspevok v ich hľadaní,
aby sa mohol vytvoriť spoločenský a medzinárodný poriadok, ktorý bude spravodlivý
a pokojný“ (č. 15). Podčiarkol som, že „náboženská sloboda je nevyhnutný element
právneho štátu. Nemožno ju negovať bez toho, aby to zasiahlo základné ľudské práva
a slobody, keďže je ich syntézou a vrcholom“ (č. 5). Ľudstvo sa nemôže podriadiť
negatívnym silám egoizmu a násilia. Nesmie si navyknúť na konflikty, ktorých následkom
je množstvo obetí a ktoré sú rizikom pre budúcnosť národov. Hľadiac na súčasné nebezpečné
napätia, na diskrimináciu, na náboženskú intoleranciu, ktoré dnes obzvlášť zasahujú
kresťanov (porov. č.1), chcem ešte raz výrazne vyzvať k tomu, aby sme sa nevzdávali.
Povzbudzujem všetkých k modlitbám za to, aby úsilia, ktoré sa z mnohých strán snažia
o vytvorenie pokoja vo svete, dospeli k úspešnému koncu. K tejto dôležitej úlohe nestačia
slová, je potrebné konkrétne a trvalé úsilie zodpovedných v jednotlivých národoch,
ale je predovšetkým nevyhnutné, aby každý človek bol naplnený autentickým duchom pokoja,
o ktorého máme vždy znovu prosiť v modlitbách a ktorý máme prežívať v našich každodenných
vzťahoch a vo všetkých okolnostiach. V tejto eucharistickej slávnosti máme pred
očami obraz Panny Márie zo Sacro Monte di Viggiano, tak drahý ľuďom v regióne Basilicata.
Panna Mária nám dáva svojho Syna, ukazuje nám tvár svojho Syna, Kráľa pokoja: nech
nám ona pomôže zotrvať vo svetle tejto tváre, ktorá žiari nad nami (porov. Num 6,25),
aby sme objavili celú nehu Boha Otca. Nech nás ona podopiera pri zvolávaní Ducha Svätého,
aby obnovil tvárnosť zeme a pretvoril srdcia, rozpustiac ich tvrdosť pred odzbrojujúcou
dobrotou dieťaťa, ktoré sa narodilo pre nás. Božia Matka nech nás sprevádza v tomto
novom roku a nech získa pre nás a pre celý svet vytúžený dar pokoja. Amen. –ľr, pd-