Vysielanie pre gréckokatolíkov: Sv. Naum, 1100 rokov od smrti.

Autorom príspevku je arcibiskup Cyril Vasiľ SJ, sekretár Kongregácie pre východné cirkvi:
V našich vysielaniach vatikánskeho rozhlasu, ale aj v iných médiách sa často objavujú témy venované cyrilometodskej problematike. Postavy sv. Cyrila a Metoda sú dostatočne známe širokej verejnosti. V liturgickom kalendári východných cirkví sa ale mená týchto našich patrónov spájajú aj s menami ich priamych učeníkov a nasledovníkov, korými sú svätí Gorazd, Kliment, Naum, Angelár a Sáva. Často sa označujú ako osvietitelia, učitelia či apoštoli slovanských národov a súhrne sú označovaní ako svätí sedmopočetníci.
Skupina svätých slovanských sedmopočetníkov symbolicky zastupuje všetkých členov cyrilo-metodskej misie, ktorí pôsobili dlhé roky na našom uzemí. Formovanie tejto skupiny výrazne ovplyvnili vzory iných sedmopočetných skupín svätých, ale predovšetkým symbolický význam čísla. Kedy sa sformovala ucta k skupine sv. sedmopočetnikov, nevieme presne určiť. Už v Theofylaktovom Živote Klimenta sa spomínajú vždy piati najvýznamnejší učeníci, teda je možné, že takáto skupina s vymedzenými úlohami a špecifickým postavením existovala už na Veľkej Morave. Na druhej strane najstarší výskyt slova sedmopočetníci je oveľa neskorší.
Skúmaniu životov a úcty svätách sedmopočetníkov sa asi ako jediný na Slovensku už niekoľko rokov odborne venuje zástupca riaditeľa Slavistického inštitútu Slovenskej akadémie vied, doktor Andrej Škoviera, ktorý ako prvý v slovenčine súhrnne prezentoval problematiku svätých sedmopočetníkov vo svojej doktorskej práci. Z tejto jeho práce sme si dovolili primo čerpať aj pri príprave dnešného prgramu, v ktorom sa chceme venovať predstaveniu sv. Nauma, jedného zo svätých sedmopočetníkov, keďže od jeho smrti uplynie o niekoľko dní, presnejšie 23. decembra, práve 1100 rokov.
Svätý Naum, ktorý sa narodil okolo roku 830 až 840, pochádzal pravdepodobne zo slovanských obyvateľov východorímskej, teda Byzantskej ríše, ktori žili niekde pri hraniciach s Bulharskom. Je možné, že vyrastal v oblasti, kde bol Metod ustanovený za civilného správcu, teda takzvaného archonta. Skutočnosť, že bol Slovanom vznešeného pôvodu a pochádzal z bohatej rodiny, dokladá zmienka v jeho druhom slovanskom živote. Spolu s Klimentom utvorili dobre zohratú dvojicu asi ešte pred veľkomoravskou misiou, čomu nasvedčuje označenie „brat“ v Prvom slovanskom Živote Nauma. Jeho životné osudy pred príchodom byzantskej misie na Veľkú Moravu nie sú známe. Dá sa predpokladať, že už pred príchodom na naše územie sa stal mníchom. Čas jeho kňazskej vysviacky je ťažšie určiť, možno sa udiala už pred odchodom na misiu. Druhý slovanský život Nauma však hovorí, že bol jedným z (troch) učeníkov, ktorí prijali kňazskú vysviacku v Ríme v r. 868. O jeho činnosti na našom území nemáme nijaké správy, vieme len, že patril k okruhu najbližších Cyrilových a Metodových spolupracovníkov.
Po Metodovej smrti a vyhnaní jeho učeníkov sa spolu s Klimentom a Angelárom po namáhavej a strastiplnej ceste dostal do Bulharska. Tu spočiatku spolu s Klimentom býval v dome veľmoža Eschača v Pliske. Po Klimentovom vyslaní na juh Naum ostal v hlavnom meste, kde sa podieľal na činnosti miestneho strediska slovanského písomníctva. O jeho významnom postavení svedčí Konštantín Preslavský, ktorý v predslove k svojmu Poučnému evanjeliu uvádza, že dielo zostavil na vyslovne naliehanie Nauma. Po Klimentovom menovaní za biskupa v roku 893 odišiel aj Naum na juhozápad, do Klimentovej eparchie, kde po Klimentovi prebral učiteľský úrad v Kutmičevici. Spolu s Klimentom sa venovali kázaniu Božieho slova, vedeniu a výchove duchovenstva, vzdelávaniu ďalších učeníkov a slávili bohoslužby v slovanskom jazyku. Slovania v tejto oblasti už boli z prevažnej časti kresťanmi, nejednalo sa teda o prvotnú evanjelizačnú misiu, ale o prehĺbenie kresťanského a cirkevného života. Okrem toho boli obidvaja zakladateľmi a vodcovskými osobnosťami mníšstva v celej oblasti.
V tejto súvislosti je zaujímavá zmienka v úvode Prvého slovanského života Nauma, kde sa hovorí, že „sa vzdal učiteľstva a idúc do klaštora, požil desať liet a na skone svojom prijal mníšsky obraz.“ Akiste Naum nežil v monastieri desať rokov bez mníšskeho postrihnutia, ale pravdepodobne na sklonku života prijal takzvanú veľkú schimu, teda druhý stupeň mníšstva. Podnes je v byzantskom obrade zvykom prijímať veľkú schimu až tesne pred smrťou. Prvé mníšske postrihnutie prijal pravdepodobne ešte pred odchodom na Veľkú Moravu.
Okolo roku 900 sa Naum utiahol do monastiera pri Ochride a zhruba o pať rokov nato sa rozhodol na juhovýchodnom konci Ochridského (Bieleho) jazera postaviť Monastier sv. archanjelov , inde označovany ako Monastier sv. archanjela Michala a ostatnych beztelesných síl, dnes známy pod menom Svätý Naum. Tu zomrel 23. decembra 910. V roku 1978 bol v Zografskom monastieri na Athose najdeny Kanon sv. apoštolovi Andrejovi, v ktorom sa zachovalo Naumovo meno. Jeho objaviteľ, Stefan Kožucharov pripisuje Naumovi aj Kánon na prenesenie ostatkov sv. Jana Zlatústeho. Akiste to nie jediné dielo (diela) sv. Nauma, ale žiaľ, o žiadnych iných nemáme presné údaje.
Úcta sv. Nauma sa začala rozvíjať iste pomerne skoro po jeho smrti. Čo je zaujimavé, jeho pamiatka nie je vyznačená v Assemaniho evanjeliu, hoci Kliment, Metod i Cyril tam uvedeni sú. Najstarším dokladom úcty je asi jeho prvý slovanský život. Zo začiatku sa jeho sviatok slavil 23. decembra, teda v deň zosnutia. V prvej polovici 18. storočia sa jeho hlavný sviatok preniesol na 20. júna kvôli tomu, že dátum v období predsviatku Narodenia Pána a deň pred prísnym pôstom nebol vhodný na dôstojnú oslavu. Takisto zimné obdobie neumožňovalo zodpovedajúcim spôsobom sláviť taký významný sviatok. Zároveň sa ale stále slávil aj decembrový sviatok.
Pozostatky sv. Nauma dnes spočívajú v bočnej predsieni hlavného chrámu ním postaveného monastiera na juhozápadnom brehu Ochridského jazera. Dlhé stáročia i podnes sú objektom úcty mnohých pútnikov. Existuje mnoho ľudových rozpravaní o zazračnych uzdraveniach, ktore sa pri jeho hrobe alebo na jeho príhovor udiali. Zvlášť v južnoslovanskej kultúrnej oblasti sa zachovalo aj množstvo ikon sv. Nauma, ktoré tiež svedčia o obľúbenosti tohto slovanského apoštola.
Osoby sv. sedmopočetníkov, slovanskych osvietiteľov, patria neoddeliteľne k našim dejinám. Žiaľ, naša úcta a pozornosť voči nim tomu nezodpovedá, a to ani vo vedeckej ani v kulturno-spoločenskej oblasti. V popularizačných aktivitách by sa žiadalo oživiť a posilniť ich úctu; sprístupniť, prípadne aj zostaviť nové liturgické texty na ich pamiatku. Málo známa je na Slovensku aj ich ikonografia. Predpokladom pre to je dôkladná poznanie ich životov a diela, ktoré po sebe zanechali. Chceme len dúfať, že aj toto naše krátke priblíženie životopisu sv. Nauma, jedného zo svätých sedmopočetníkov prispeje k rozšíreniu záujmu o ich osoby, osudy a príklad svätosti i angažovanosti na kultúrnom a duchovnom poli.