Benedikt XVI. počas pohrebných obradov za kardinála Urbana Navarreteho SJ

Vatikán (25. novembra, RV) – Včera sa konala v Bazilike sv. Petra zádušná svätá omša spojená s pohrebnými obradmi za zosnulého kardinála Urbana Navarreteho SJ, ktorý zomrel v pondelok vo veku 90 rokov v Ríme. Liturgii predsedal kardinál Angelo Sodano, dekan Kolégia kardinálov. V závere sv. omše, počas pohrebných obradov, Svätý Otec povedal:

„A mnohí z tých, čo spia v prachu zeme, sa zobudia". (Dan 12,2)

Slová proroka Daniela, ktoré sme si vypočuli v prvom čítaní, sú jasným svedectvom biblickej viery vo vzkriesenie z mŕtvych. Prorocká vízia je zameraná na posledné časy: po dobe veľkej úzkosti Boh vyslobodí svoj ľud. Spasení však budú iba tí, ktorí sú zapísaní v „knihe života“. Horizont popisovaný Danielom je horizontom ľudu Zmluvy, ktorý uprostred ťažkostí, skúšok a prenasledovaní musí zaujať postoj pred Bohom: uchovať pevnú vieru otcov alebo ju zaprieť. Prorok oznamuje dvojaký záverečný údel, ktorý z toho vyplýva: jedni sa prebudia k „večnému životu“, druhí k „večnej hanbe“. Je tu teda zdôraznená Božia spravodlivosť. Tá nedovolí, aby tí, ktorí stratili život pre Boha, ho stratili definitívne. Takáto je Ježišova náuka: kto sa rozhodne klásť na prvé miesto Božie kráľovstvo, kto vie pre neho opustiť dom, otca, matku, kto je ochotný stratiť vlastný život pre tento drahocenný poklad, získa život večný (porov. Mt 19,29; Lk 9,24).

Páni kardináli, ctihodní bratia v biskupskej a kňazskej službe, všetci drahí veriaci, vo svetle viery v Krista, ktorý je naším životom a vzkriesením, slúžime dnes pohrebné obrady drahého a cteného kardinála Urbana Navarreteho, ktorý tento pondelok vo veku 90 rokov ukončil svoje dlhé a plodné pozemské putovanie. Zaradil sa, ako si radi predstavujeme, do šíku tých, ktorí bezvýhradne dali svoj život Božiemu kráľovstvo, a preto dúfame, že jeho meno je teraz zapísané v „knihe života“.

„Tí, čo mnohých priviedli k spravodlivosti, budú ako hviezdy na večné veky“ (Dan 12,3).

So skľúčenou a vďačnou dušou by som chcel v tejto chvíli pripomenúť zosnulého kardinála ako „učiteľa spravodlivosti“. Škrupulózne štúdium a zanietené prednášky kánonického práva boli v jeho živote ústredným prvkom. Výchova osobitne mladej generácie ku skutočnej spravodlivosti, spravodlivosti Krista a evanjelia, to bola služba, ktorú konal kardinál Navarrete po celý svoj život. Venoval sa jej veľkodušne a s pokornou ochotou v rôznych situáciách, do ktorých ho postavila poslušnosť a Božia prozreteľnosť: od univerzitných ául, osobitne ako odborník na manželské právo, cez úrad dekana Fakulty kánonického práva Pápežskej Gregorovej univerzity, až k zodpovednosti jej rektora. Rád by som tiež zdôraznil jeho starostlivosť o dôležité cirkevné udalosti, akými boli diecézna rímska synoda a Druhý vatikánsky koncil, ako i jeho kompetentný vedecký prínos k revízii Kódexu kánonického práva a plodná spolupráca s rôznymi dikastériami rímskej kúrie, kde bol vzácnym poradcom.

O svojom kňazskom a rehoľnom povolaní kardinál Navarrete v jednom z nedávnych interview povedal: „Nikdy som nepochyboval o svojom rozhodnutí. Nikdy som nemal pochybnosti, že je to moja cesta - ani vo chvíľach protivenstiev, v tých najťažších momentoch". Toto tvrdenie zachytáva veľkodušnú vernosť tohto služobníka Cirkvi Pánovmu povolaniu, Božej vôli. Z vyvážeností, ktoré ho charakterizovali, hovorieval, že hlavné princípy, ktoré ho pri štúdiu viedli, boli tri: veľká láska k minulosti, k tradícii, pretože kto na vedeckom a osobitne cirkevnom poli nemiluje minulosť, je ako syn bez rodičov; potom vnímavosť k problémom, požiadavkám a výzvam prítomnosti, do ktorých nás postavil Boh; a nakoniec schopnosť pozerať a otvoriť sa budúcnosti bez strachu a s nádejou, ktorá vychádza z viery. Táto hlboko kresťanská vízia viedla jeho úsilie pri výučbe a skutkoch pre Boha, pre Cirkev a pre človeka.

„Boh, bohatý na milosrdenstvo............. oživil nás s Kristom“ (Ef 2,4).

Osvietení slovami svätého Pavla, ktoré sme si vypočuli v druhom čítaní, obraciame pohľad na tajomstvo vtelenia, utrpenia, smrti a vzkriesenia Krista, v ktorom spočíva naša pravá spravodlivosť, dar Božieho milosrdenstva. Božia milosť, ktorá na nás bola v hojnosti vyliata skrze výkupnú krv ukrižovaného Krista, nás obmýva z vín, oslobodzuje nás zo smrti a otvára nám bránu večného života. Apoštol dôrazne opakuje: „milosťou ste spasení“ (v. 5), darom prekypujúcej lásky Otca, ktorý obetoval svojho Syna. V Kristovi nachádza človek cestu spásy a tiež ľudské dejiny dostávajú svoj oporný bod a svoj hlboký zmysel. V tomto horizonte nádeje dnes uvažujeme o kardinálovi Urbanovi Navarretem. Usnul v Pánovi na konci svojho činorodého života, v ktorom nepretržite vyznával vieru v toto tajomstvo lásky a slovami i životom všetkým ohlasoval: „milosťou sme spasení“ (Ef 2,5).

„Otče, chcem, aby aj tí, ktorých si mi dal, boli so mnou tam, kde som ja“ (Jn 17,24).

Táto vrúcna spásonosná Kristova vôľa osvecuje život po smrti: Ježiš chce, aby tí, ktorých mu dal Otec, boli s ním a kontemplovali jeho slávu. Existuje teda určitý údel šťastia, údel plného zjednotenia s Bohom, ktorý vyplýva z vernosti, s ktorou sme zostali spojení s Ježišom Kristom na našej pozemskej ceste. Bude to vstup do spoločenstva svätých, kde kraľuje pokoj a radosť zo spoločnej účasti na Kristovej sláve.

Žiarivá pravda viery života večného nás utešuje vždy, keď sa naposledy lúčime so zosnulým bratom. Kardinál Urbano Navarrete, duchovný syn svätého Ignáca z Loyoly, je jedným z verných učeníkov, ktorých Otec dal Kristovi, „aby boli s ním“. „Bol s Ježišom“ v priebehu svojej pozemskej existencie, poznal ho po mene (porov. 26), miloval ho a žil v dôvernom zjednotení s ním, osobitne v dlhých modlitbách, kde z prameňa spásy čerpal silu k vernosti Božej vôli za každých i tých najnepriaznivejších okolností. Naučil sa tomu už ako dieťa v rodine vďaka žiarivému príkladu rodičov, osobitne svojho otca. Tí dokázali vytvoriť v rodine atmosféru hlbokej kresťanskej viery a v šiestich deťoch, z ktorých traja sa stali jezuitmi a dve rehoľnými sestrami, vzbudili odvahu dosvedčovať vlastnú vieru, ničomu nedávať prednosť pred láskou ku Kristovi a konať všetko na väčšiu slávu Božiu.

Drahí priatelia, tento pohľad viery bol oporou nášmu ctihodnému bratovi v priebehu jeho dlhého života a túto vieru hlásal. Obráťme sa k nekonečne milosrdnému Bohu, pretože teraz sa viera kardinála Navarreteho stala videním, stretnutím tvárou v tvár s tým, v ktorého láske dokázal rozpoznať a hľadať dovŕšenie každého zákona. Zverme jeho dušu príhovoru Ježišovej a našej Matky. Sme si istí, že ona, Speculum iustitiae, ho príjme a uvedie do Božieho neba, kde sa bude môcť naveky tešiť v plnosti pokoja. Amen.

Preklad: Peter Dufka