P. Ján Ďačok SJ o XXV. medzinárodnej konferencii Pápežskej rady pre apoštolát zdravotníkov

Taliansko (23. novembra, RV) – V uplynulý piatok sa skončila v Ríme XXV. medzinárodná konferencia Pápežskej rady pre apoštolát zdravotníkov na tému: "Caritas in veritate pre rovnocennú a ludskú starostlivost o zdravie". Pri tejto príležitosti pápež Benedikt XVI. zaslal účastníkom tohto podujatia posolstvo, v ktorom okrem iného poukázal na negatívne tendencie, spojené s využívaním umelých reprodukčných techník, ktoré zahrňujú zničenie embryí a legalizáciu eutanázie. Zdôraznil, že láska k spravodlivosti vedie k ochrane života od počatia až po prirodzenú smrť a rešpektuje dôstojnosť každej ľudskej bytosti. Na konferencii sa zúčastnil i P. Ján Ďačok SJ, nový teológ Apoštolskej penitenciárie, ktorý nám o konferencii povedal.
  Predovšetkým by som sa chcel podeliť s poslucháčmi Slovenského programu Vatikánskeho rozhlasu o niekoľko svojich osobných postrehov. Počas konferencie sa poukázalo aj na etické problémy, ktoré súvisia s počatím ľudského života v laboratórnych podmienkach. Pri umelom oplodnení v skúmavke a pri následnom prenesení ľudského zárodku do maternice ženy (tzv. FIVET), tehotenstvo začne asi v 32 až 33 percentách, ale iba v asi 20 percentách z celkového počtu sa môžu narodiť deti. To znamená, že pri umelom oplodnení v skúmavke a pri následnom prenesení ľudského zárodku do maternice, sa stráca okolo 80 percent ľudských zárodkov. Inými slovami, metódy umelého oplodnenia majú veľmi nízku účinnosť a pre prípadné počatie a narodenie jedného dieťaťa treba obetovať – alebo lepšie povedané: zabiť mnoho iných detí. Aj to je dôvod, pre ktorý Katolícka cirkev je proti metódam umelého oplodnenia v skúmavke a následnému preneseniu zárodku do maternice a proti všetkým metódam, ktoré nerešpektujú prirodzené a dôstojné odovzdávanie ľudského života. Poukázalo sa aj na to, že s ľudskými pohlavnými bunkami sa robí ponižujúci obchod a tak isto sa robia aj mnohé zneužitia na poli umelého oplodnenia. Na druhej strane sa zdôraznilo, že metódy mikrochirurgie majú dnes značné možnosti v liečbe príčin, ktoré môžu spôsobovať neplodnosť a treba ich aj naďalej rozvíjať.

Ďalej sa hovorilo sa aj o výskume dôvodov diagnostiky pred narodením dieťaťa. Myslí sa predovšetkým na odber plodovej vody: vo všeobecnosti asi 50 percent odberov plodovej vody sa robí za účelom vylúčenia alebo potvrdenia diagnózy u dieťaťa a asi 50 percent odberov plodovej vody má za následok úmyselný potrat zo strany matky.

Zdôraznila sa aj skutočnosť, že medicína zaznamenala veľký pokrok. Napriek tomu mnohé choroby sú pre ňu neustálou výzvou, napr.: v USA ročne zomiera asi 54 000 ľudí na rakovinu pľúc, v Indii asi 50 miliónov trpí na cukrovku a okolo 1 milióna ročne ich zomiera na túto diagnózu, v Afrike asi 30 miliónov ľudí trpí na AIDS, v Taliansku ročne asi 350 000 rodín sa stávajú chudobnými z dôvodov starostlivosti o svojich chorých príbuzných. Na druhej strane, treba urobiť oveľa viac, aby výdobytky medicíny boli dostupné pre všetkých. Niektoré lieky sú totiž také drahé, že nie sú a ani nebudú tak ľahko dostupné pre všetkých ľudí, a hlavne nie pre chudobných.

Počas konferencie sa opakovane poukázalo na to, že encyklika pápeža Benedikta XVI. Caritas in veritate dáva k dispozícii spoľahlivé inštrukcie pre zodpovedné konanie aj v zdravotníctve. Táto encyklika bola predstavená ako kompendium zdravého spoločenského, ekonomického a kultúrneho života. Podľa nej chudobných treba považovať nie za ťarchu súčasnej svetovej spoločnosti, ale za jej bohatstvo a veľký potenciál. Svetová ekonomika musí kráčať ruka v ruke so spravodlivosťou. Encyklika navrhuje nový spôsob rozvoja a pozýva k zodpovednosti, k bratským vzťahom, k politickému nasadeniu na presadenie nového spôsobu života – ako je pohostinnosť, spravodlivosť, služba životu, láska, misionárske poslanie. Encyklika Caritas in veritate odkazuje na evanjelium Ježiša Krista, ktoré inšpiruje aj život zdravotníkov. Zdravotnícki pracovníci majú uvádzať od života evanjelium lásky, ktoré zdôrazňuje, že živý Boh vášnivo miluje každého človeka. Boh rovnako miluje počaté a ešte nenarodené dieťa, kojenca, dospievajúceho mladého človeka, dospelého, zdravého, postihnutého i zomierajúceho. Všetci ľudia sú jeho deti, ktoré má rešpektovať aj každý človek. Trpiaci ľudia potrebujú lásku, tak ako to vyjadruje podobenstvo o milosrdnom Samaritánovi. V zdravotníctve sa aj dnes ukazuje potreba nových svedkov takejto lásky. A to je veľké pole pre laikov i pre zasvätené osoby.

V súčasnej technologickej a technokratickej spoločnosti sa prežíva kríza etiky, hlavne vo vzťahu k chorému. Hrozí riziko vidieť človeka veľmi izolovane: vidieť a brať do úvahy len jeho orgány ako mozog, pečeň, srdce, či hormóny, ale nevidieť ho ako telesno-duševno-duchovný celok. Z tohto uceleného pohľadu na človeka treba neustále skúmať príspevky technológií na poli zdravotníctva. Dobré nie je to, čo sa dá technicky urobiť. Dobré je iba to, čo je dobré pre človeka ako osobu.

Záverom možno povedať, že tohoročná jubilejná 25. medzinárodná konferencia Pápežskej rady pre pastoráciu zdravotníkov bola prínosom pre chápanie chorého človeka v dnešnej spoločnosti a dala významné podnety pre rešpektovanie chorého človeka a pre jeho službu podľa príkladu milosrdného Samaritána a samotného Ježiša Krista. Aj v podmienkach Slovenska treba rozvíjať toto smerovanie a ešte viac spájať všetky dobré snahy pre službu chorému človeku a pre rešpektovania každého človeka od okamihu počatia až po prirodzenú smrť.



Rím, 23.11.2010