Zamyslenie Ivany Mochorovskej pre chorých:Ježiš Kráľ - aj môjho srdca ?
Drahý brat, sestra! Vítam
ťa na vlnách rozhlasu, v závere tohto cirkevného roka. V nasledujúcich chvíľach chcem
spolu s tebou uvažovať nad základnou otázkou, ktorá sa bezprostredne dotýka každého
z nás. Každého, kto sa pokladá za úprimne veriaceho a stále hľadajúceho človeka. Viem,
kto je Ježiš? Za koho ho pokladám vo svojom živote ja sám? Mám úprimnú snahu poznať
Ježiša v Jeho Slove, či skutkoch? Pri tomto uvažovaní by nám mohli napomôcť evanjeliové
texty o slepcovi menom Bartimej a o mýtnikovi Zachejovi. Pred sebou máme dva príklady
úprimnej túžby vidieť a poznať osobu Krista, ktorý je tak mocný vo svojom Slove i
v konaní. Úryvok evanjelia o Bartimejovi upúta hneď v úvode. Bartimej, je predstavený
ako ten, kto sedí na okraji cesty a žobre, pretože nie je schopný vo svojom neľahkom
položení robiť nič iné. Už v tomto postoji „žobrajúceho“ sa však zrkadlí rozvíjajúca
sa túžba po poznaní, resp. po videní. Keď sa Bartimej dozvedá, že Ježiš prechádza
Jerichom hlasno prosí o zmilovanie. Nedbá na dav, ktorý odsudzuje jeho postoj, ale
vytrvale prosí... „Ježišu, Syn Dávidov, zmiluj sa nado mnou!“ Možno skonštatovať,
že Ježišov postoj voči slepcovi sa tiež nechce prispôsobiť davu, ktorý stojí pri ceste.
Ježiš je iný pretože je Boh. Je ten, kto ako jediný môže naplniť Bartimejovu túžbu,
preto mu hneď kladie otázku: „Čo chceš, aby som ti urobil?“ Ježiš dobre vie o túžbe
slepca. Táto oslobodzujúca otázka je len potvrdením osobného vzťahu, do ktorého Ježiš
Bartimeja pozýva. Odpoveď: „Aby som videl“, je snáď najhodnotnejšou odpoveďou slepca
na Ježišovo pozvanie. Táto forma komunikácie, ktorá sa odohráva pred zrakom davu,
nezanecháva stopu iba vo vnútri toho, kto trpí, teda slepca, ale v podstatnej miere
ovplyvní aj myslenie davu. Tí, čo okrikovali slepca, aby mlčal, v okamihu menia svoj
postoj, na postoj povzbudenia. Ak sa zamyslíme nad úryvkom o mýtnikovi Zachejovi,
tiež v ňom môžeme vnímať túžbu po poznaní Ježiša ako osoby. Meno Zachej v preklade
znamená čistý. Možno skonštatovať, že tu ide o akýsi paradox, pretože Zachej v skutočnosti
nebol čistý. Ako mýtnik mal významné postavenie v spoločnosti, bol bohatým, ale v
skutočnosti bol chudobným, nie len preto, že jeho postoje neboli voči ľuďom celkom
správne.
Tu je treba podotknúť, že Zachej sa cítil nenaplnený a prázdny. Aj
v tomto prípade je tu Boh, ktorý tak ako u Bartimeja, tak aj u Zacheja mení celú Jeho
situáciu a robí ho čistým. Môžeme si všimnúť, že Zachej urobí všetko preto, aby videl
Ježiša. Ako vplyvný muž vtedajšej doby urobí čosi, čo sa vymyká z normálu. Vylezie
na strom, ktorý v tomto prípade možno celkom pokojne nazvať strom poznania. Veď je
predsa malej postavy a chce vidieť... Čo nás tu môže prekvapiť je reakcia Ježiša:
„Poď rýchlo dolu, lebo dnes sa musím zastaviť v tvojom dome!“ Inak povedané, musím
sa dotknúť tvojej duše. Aj v tomto príbehu o Zachejovi sa stretneme so šomraním neprajníkov...
Nie je však rozhodujúce... Rozhodujúci a uzdravujúci je postoj Ježiša, ktorý vchádza
k hriešnemu človeku a stoluje s ním. Stolovanie, je najvznešenejší spôsob komunikácie
Ježiša s človekom, lebo v tomto prípade nejde iba o slepca, či o Zacheja, keď sa môže
realizovať pohľad z očí do očí... V týchto dvoch doslova dramatických príbehoch sa
môžeme pokojne objaviť my. Každý jeden z nás. Dva kľúčové postoje: „ Čo chceš,
aby som ti urobil?“ a „ Poď rýchlo dolu,“ sú kráľovským pozvaním Ježiša do celkom
osobného vzťahu. Dominantné postavy oboch spomínaných príbehov mali túžbu a presne
vedeli, čo chcú. Nik iný ako Boh, nenaplní naše túžby tak dokonale. Naplnenie túžby
vždy odráža radikálnu zmenu v živote. Majme preto úprimnú túžbu po vzťahu, ktorý jediný
dáva zmysel tomu, čo žijeme a sám je Zmyslom. Tou spomínanou zmenou v našom živote
môže byť potom nasledovanie v slobode. Môj Bože. Moja prvotná túžba. S pokorou
v srdci ti ďakujem za nepokoj v mojom vnútri, ktorý verím, že spôsobuje Tvoje nekonečné
milosrdenstvo. Aj mne chceš naplniť moju túžbu po Tebe. Preto mi adresuješ výzvu:
„Čo chceš, aby som ti urobil?“ Voláš ma zliezť zo stromu a byť nohami na zemi, uprostred
tých, ktorým môžem poslúžiť. Vedieš so mnou rozhovor, ktorý nepotrebuje veľa slov.
Stačí povzbudenie v otázke a vo vôli zastaviť sa v mojom dome – v mojej duši. Ty sa
zastavuješ v mojej duši a ja vyjadrujem odhodlanie zastavovať sa pri tých, ktorí sú
hladní po poznaní a videní pravdivých skutočností. Buď Kráľom môjho života a urob
ma podľa svojej vôle tak potrebným svedkom pre svet.