Benedikt XVI. pred modlitbou Anjel Pána

Vatikán (21. novembra, RV) - Po dnešnej eucharistickej slávnosti sa Benedikt XVI., ako obyčajne, premiestnil do budovy Apoštolského paláca, keď sa z okna prihovoril veriacim pred pravidelnou modlitbou Anjel Pána. Povedal:

Drahí bratia a sestry,


vo Vatikánskej bazilike sa práve skončila liturgia nášho Pána Ježiša Krista, Kráľa vesmíru, koncelebrovaná aj 24 novými kardinálmi, menovanými na včerajšom konzistóriu. Slávnosť Krista Kráľa bola založená pápežom Piom XI. v roku 1925 a neskôr, po Druhom vatikánskom koncile, bola umiestnená na koniec liturgického roka. Evanjelium svätého Lukáša predstavuje akoby na veľkom plátne kráľovský majestát Ježiša v momente ukrižovania. Predstavitelia ľudu a vojaci sa vysmievajú "prvorodenému zo všetkého stvorenia" (porov. Kol 1, 15) a skúšajú ho, aby videli, či má moc zachrániť sa od smrti (porov. Lk 23, 35-37). Napriek tomu, „Ježiš na kríži je ‚veľkosťou` Boha, ktorý je Láska. Tam „ho“ môžete „spoznať“. Ježiš nám dáva „život“, pretože nám dáva Boha. Môže nám ho darovať, pretože on sám je jedno s Bohom“ (Benedikt XVI, Ježiš z Nazaretu, Milano 2007, 399404). V skutočnosti, zatiaľ, čo sa zdá, že Pán je zmätený medzi dvoma lotrami, jeden z nich, vedomý si svojich hriechov, otvorí sa pravde, dosiahne vieru a prosí „židovského kráľa“: „Ježišu, spomeň si na mňa, keď prídeš do svojho kráľovstva“ (Lk 23,42). Od toho, ktorý „je pred všetkým a všetko v ňom spočíva“ (Kol 1, 17), „kajúci lotor“ okamžite dostane odpustenie a radosť zo vstupu do nebeského kráľovstva. „Veru, hovorím ti, dnes budeš so mnou v raji“ (Lk 23, 43). Týmito slovami s nekončeným milosrdenstvom prijíma Ježiš z trónu kríža každého človeka. Sv. Ambróz hovorí, že „toto je dobrým príkladom premeny, o ktorú sa musíme usilovať: lotrovi je rýchlo udelené odpustenie a milosť je hojnejšia než žiadosť; Pán v skutočnosti,“ hovorí Ambróz, „dáva viac, než sa žiada. Život znamená byť s Kristom, pretože tam, kde je Kristus, tam je Kráľovstvo.“

Drahí priatelia, cestu lásky, ktorú nám Pán zjavuje a po ktorej nás pozýva ísť, môžeme kontemplovať aj v kresťanskom umení. Skutočne, v staroveku „sa v sakrálnych budovách na východnej strane zvykol zobrazovať slávny príchod Pána, symbol nádeje, kým na západnej strane bol umiestený obraz posledného súdu ako symbol zodpovednosti za náš život“ (Spe salvi, 41): nádej v nekonečnú Božiu lásku a odhodlanie usmerniť náš život podľa Božej lásky. Keď uvažujeme nad vyobrazeniami Ježiša, ktoré inšpiroval Nový zákon - ako učí niekdajší koncil - sme vedení „porozumieť vznešenosti poníženosti Božieho slova a mať na pamäti jeho život v tele, jeho umučenie, spásonosnú smrť a vykúpenie, ktoré odtiaľ vyplýva pre svet“ (Concilio in Trullo 691 al. 692, kan. 82). „Áno, potrebujeme ho, aby sme boli schopní rozpoznať v prebodnutom srdci Ukrižovaného tajomstvo Boha“ (J. Ratzinger, Teologia della liturgia. La fondazione sacramentale dell´esistenza Christiana, LEV 2010, 69).

Panne Márii, v deň spomienky na jej obetovanie v chráme, zverme nových členov kolégia kardinálov i našu pozemskú púť smerom k večnosti.


Preklad: Peter Dufka