Úvaha profesora ekonómie nad príhovorom Benedikta XVI. pred nedeľou modlitbou Anjel
Pána
Taliansko (16. novembra, RV) - Súčasná svetová ekonomická situácia bola v centre
pozornosti príhovoru Benedikta XVI. pred nedeľnou modlitbou Anjel Pána. Hospodárska
kríza, o ktorej sa hovorilo v týchto dňoch na stretnutí G20 - povedal pápež - je
ďalším vážnym problémom, popri ostatných pretrvávajúcich, ako sú nerovnováha medzi
bohatými a chudobnými, aféra hladu, ekologické katastrofy a nateraz vo všeobecnosti
aj problém nezamestnanosti. O týchto slovách Svätého Otca sa pre Vatikánsky rozhlas
vyjadril profesor ekonómie na Milánskej katolíckej univerzite Carlo Dell‘Aringa. Príhovor
Benedikta XVI. označil za potrebný a veľmi užitočný, pretože prichádza v dobe, v ktorej
všetky najdôležitejšie krajiny sveta dali veľmi zlý príklad na stretnutí G20. Vyslali
jasné signály o nedostatku spolupráce, neschopnosti prevziať zodpovednosť a pracovať
spoločne pre všeobecné dobro. Jednotlivé národné záujmy majú pre svetové mocnosti
prednosť. Tie sú podobné individualistickým a egoistickým ekonomickým operáciám, ktoré
majú krátkozraký charakter a v konečnom dôsledku spôsobili túto krízu. Je potom jasné,
že najslabší na toto najviac doplatia.
Svätý Otec odsúdil riziko a pokušenie
najdynamickejších ekonomík vytvoriť výhodné spojenectvá, ktoré potom
môžu byť zaťažujúce pre najchudobnejšie štáty.
Áno, sú to
ale krátkozraké spojenectvá, pretože neskôr všetko môže viesť k obchodným vojnám a
ku konkurenčným devalváciám. Samozrejme, v týchto zväzkoch chýba duch spolupráce,
z ktorého pochádza schopnosť vzdať sa časti svojho podielu na pomoc chudobným krajinám.
Je jasné, že ak každý myslí len na seba, tak sa bojí urobiť kroky, ktoré ho znevýhodňujú.
Iba spoločné uvažovanie vyspelých krajín môže viesť k dobru najchudobnejších štátov!
Svätý
Otec dodal, že v tejto ekonomickej klíme je rozhodujúcou stratégiou revitalizácia
poľnohospodárstva. Výzva pápeža k prehodnoteniu poľnohospodárstva nemá
charakter nostalgie, ale je to nenahraditeľný zdroj pre
budúcnosť.
Musíme posilniť túto strategickú oblasť o to skôr, ak vezmeme
do úvahy, že veľká časť svetovej populácie stále trpí hladom. Všetky vyspelé krajiny
sa sťažujú na neochotu mladých ľudí robiť manuálne práce v kľúčových sektoroch, ako
je práve poľnohospodárstvo. Ak by sa v poľnohospodárstve investovalo do ekologicky
kompatibilných technológii a šetrnejšie by sa pristupovalo k životnému prostrediu,
mohli by sa prehodnotiť tieto práce a pritiahnuť záujem mladých ľudí. Ale predovšetkým,
bola by tu jedna oblasť činnosti navyše pre všetkých mladých ľudí, ktorí sú citliví
na tento prejav solidarity a bratstva medzi národmi.
Pápež tiež zdôraznil,
že by sa mala sledovať istá vyrovnanosť medzi poľnohospodárstvom, priemyslom
a službami, a aby sa takto podporoval skutočný rozvoj.
Samozrejme.
Bohužiaľ, stále sa nachádzame v logike pozerania iba do najbližšej budúcnosti, a zabúdame
na schopnosť integrálneho rozvoja v prospech budúcich generácii. Je preto potrebné,
ako povedal Svätý Otec počas nedeľného príhovoru pred modlitbou Anjel Pána, pestovať
a rozširovať jasné etické vedomie na úrovni komplexnejšej výzvy dnešnej doby; vychovávať
všetkých k múdrejšej a zodpovednejšej spotrebe, ktorá by bola menej škodlivá pre životné
prostredie a neubližovala by najchudobnejším. Je to však najťažšia a najdôležitejšia
oblasť. Je potrebné vychovávať k zodpovednosti, k triezvosti, a nevidieť v spotrebe
prostriedok identifikácie. Musíme viesť ľudí ku konštruktívnej práci, k vytváraniu
budúcnosti pre ostatných. Toto chýba mladým ľuďom a je potrebné ich k tomu vychovávať.
Ale na to, aby sme ich mohli takto vychovávať, musíme im najprv ukázať ako vo svetovom
kontexte prevláda logika spolupráce a zodpovednosti. Môžeme však učiť mladých ľudí
solidarite a subsidiarite, ak predstavitelia týchto krajín sa správajú presne naopak?
–pd-