Vatikán (14. novembra, RV) – I dnes sa na Námestí sv. Petra zišli tisícky pútnikov,
aby si vypočuli príhovor Benedikta XVI. pred modlitbou Anjel Pána. Svätý Otec im adresoval
tieto slová:
Drahí bratia a sestry!
V druhom čítaní dnešnej
liturgie apoštol Pavol zdôrazňuje význam práce pre ľudský život. Tento aspekt patrí
aj ku „Dňu vďakyvzdania“, ktorý sa tradične slávi v Taliansku v túto druhú novembrovú
nedeľu ako vďakyvzdanie Bohu na konci zberu úrody. Aj keď v iných geografických oblastiach
obdobia sú, samozrejme, rôzne, dnes by som rád čerpal zo slov svätého Pavla pre niektoré
úvahy, najmä čo sa týka poľnohospodárskej práce.
Jav ekonomickej krízy, ktorým
sa tiež v týchto dňoch zaoberalo zasadnutie takzvaného G20, je vnímaný vo všetkej
svojej závažnosti: má veľa príčin a vyvoláva silné požiadavky na komplexnú revíziu
modelu globálneho ekonomického vývoja (porov. enc. Caritas in veritate, 21). Je to
akútny príznak, ktorý sa pridal k iným, oveľa závažnejším a už dobre známym, ako je
pretrvávajúca nerovnováha medzi bohatými a chudobnými, aféra hladu, ekologické katastrofy
a nateraz vo všeobecnosti ešte aj problém nezamestnanosti. Zdá sa, že v tejto situácii
má strategickú úlohu revitalizácia poľnohospodárstva. Skutočne, proces industrializácie
niekedy zatienil sektor poľnohospodárstva. Aj keď ťaží zo znalostí a modernej techniky,
predsa stratil zo svojej dôležitosti čo zanechalo značné dôsledky na kultúrnej rovine.
Myslím, že nastal čas pre prehodnotenie poľnohospodárstva, nie v zmysle nostalgie,
ale ako nevyhnutný prostriedok pre budúcnosť.
V súčasnej ekonomickej situácii
je pokušenie najdynamickejších ekonomík dosiahnuť výhodné spojenectvo, ktoré sa však
môže mať závažné dôsledky pre ostatné, chudobnejšie štáty, predlžujúc tak situáciu
extrémnej chudoby más, mužov a žien a vysušujúc prírodné zdroje zeme, ktorá bola Bohom
Stvoriteľom zverená ľuďom – ako hovorí kniha Genesis – aby ju kultivovali a chránili
(porov. 2,15). Navyše, aj napriek kríze v krajinách s dávnou industrializáciou sa
podporuje životný štýl neudržateľnej spotreby, na úkor životného prostredia a pre
chudobných. Vyrovnaným spôsobom by sa mal sledovať vzťah medzi poľnohospodárstvom,
priemyslom a službami, aby sa podporoval rozvoj, aby nikomu nechýbal chlieb a práca,
vzduch, voda a ďalšie prvotné zdroje a aby sa ochraňovali ako všeobecné dobrá (porov.
Enc. Caritas in veritate, 27). Je preto potrebné pestovať a rozširovať jasné
etické vedomie na úrovni komplexnejšej výzvy dnešnej doby; vychovávať všetkých k múdrejšej
a zodpovednejšej spotrebe; podporovať osobnú zodpovednosť spolu so sociálnou dimenziou
hospodárskych aktivít, založených na večných hodnotách, ako prijatie, solidarita a zdieľanie
práce námahy. Nie málo mladých ľudí si zvolilo túto cestu; aj niektorí vzdelanci sa
vracajú podnikať v poľnohospodárstve, cítiac, že majú odpovedať nie iba na osobnú
a rodinnú potrebu, ale aj na znamenia doby, na konkrétnu citlivosť pre spoločné dobro.
Prosme
Pannu Máriu, aby tieto úvahy poslúžili ako stimul pre medzinárodné spoločenstvo s vzdajme Bohu
našu vďaku za plody zeme a ľudskej práce.