Barbara Maix bude v Brazílii vyhlásená za blahoslavenú

Brazília (5. novembra, RV) - Dňa 6. novembra bude v brazílskom meste Porto Alegre vyhlásená za blahoslavenú Božia služobníčka Barbare Maix. Narodila sa v roku 1818 vo Viedni. Od mladosti sa zaujímala o výchovu mladých robotníčok s úmyslom založiť rehoľnú kongregáciu. Keďže tento svoj sen nemohla vo svojej vlasti realizovať, v roku 1848 sa rozhodla odcestovať do Severnej Ameriky. Avšak z prístavu v Hamburgu nešla žiadna loď týmto smerom a tak po tridsiatich dňoch čakania, vidiac v tom znamenie Prozreteľnosti, spolu niekoľkými spoločníčkami nastúpila na loď smerujúcu do Brazílie. Brazília sa tak pre ňu stala „zasľúbenou krajinou“, jej druhým domovom - priateľským a veľkorysým. Matka Barbara dokázala vniknúť do myslenia a cítenia Brazílčanov a založila Kongregáciu dcér Nepoškvrneného Srdca Panny Márie. Zomrela v povesti svätosti 17. marca 1873.

Jej osobnosť nezmizla v hmle zabudnutia, pretože komunikovala jazykom evanjeliovej lásky, jazykom Ježiša, jediným jazykom, ktorému rozumejú všetky vekové kategórie - dospelí i deti, vzdelaní i jednoduchí ľudia. Matka Barbara si veľmi zamilovala službu chudobným a výchovu detí.

Jej svätosť je výsledkom hlbokej viery, veľkej nádeje a nekonečnej lásky. Bola vychovávaná slovom a milosťou Ježiša Krista, ktorý bol jej „duchovným majstrom“. Všetky svedectvá o nej sa zhodujú v tom, že - obrazne povedané - žila pri nohách Spasiteľa. Jedna z jej spolusestier ju prirovnávala k slnečnici, pretože jej duchovný zrak bol stále obrátený k Bohu a k nebu. Vo svojej charitatívnej činnosti sa matka Barbara stretávala s mnohými prekážkami: nedostatok vonkajšieho pochopenia, množstvo vnútorných prekážok a nevýslovného ponižovania. Všetky ťažkosti však dokázala prekonať svojou dôverou v Božiu prozreteľnosť. Svojím duchovným dcéram v Porto Alegre často opakovala: „Moje najmilšie, majte v ťažkostiach trpezlivosť a skôr, než sa nazdáte, Boh nájde spôsob a prostriedky, ako vám pomôcť. V pokoji všetko zverme do jeho rúk.“

Mala veľkú oddanosť voči pápežovi. Svojím spolusestrám hovorievala: „Sme kresťanky a Cirkev je našou matkou. Za všetkých okolností sa správajme ako opravdivé dcéry Cirkvi. Svätá Cirkev a jej služobníci na nás hľadia a sledujú, ako sa zachováme v tomto období skúšok: či vyjdeme z tejto „pece skúšok“ ako rýdze zlato, ako meď alebo olovo. Ponúknime všetky naše utrpenia v prospech víťazstva Cirkvi a pápeža Pia IX.“ -pd-