1. november si Katolícka cirkev pripomína slávnosť Všetkých svätých. Cirkev už po
stáročia spája s touto slávnosťou nádej na vzkriesenie. Je to deň radosti, a nie strachu.
Po vzkriesení Krista sa nachádzame na ceste do večného mesta, kde nás očakáva blaženosť
všetkých tých, ktorí boli Pánom oslávení. To má byť zmyslom slávnosti Všetkých svätých. Začiatky
slávenia sviatku Všetkých svätých nás vedú až do 4. storočia po Kristovi. Svätý Efrém
Sýrsky (306 - 373) a sv. Ján Zlatoústy (354 - 407) už poznajú sviatok Všetkých svätých
mučeníkov, ktorý sa slávil 13. mája, prípadne na prvú nedeľu po Turícach. Ešte aj
v dnešnom gréckom kalendári sa táto nedeľa volá Nedeľa svätých.
Slávnosť Všetkých
svätých sa prvýkrát slávil v Ríme 13. mája 609, keď pápež Bonifác IV. prebral od cisára
Fokasa pohanský chrám všetkých bohov, tzv. Pantheon a zasvätil ho Preblahoslavenej
Márii, vždy Panne a všetkým svätým mučeníkom. Pápež Gregor III. (731-741) zmenil slávenie
Všetkých svätých z 13. mája na 1. novembra, keď v Bazilike sv. Petra slávnostne posvätil
kaplnku k úcte všetkých svätých.
Prvého novembra sa sviatok Všetkých svätých
(už nielen mučeníkov) začal sláviť v 8. storočí, najprv v Írsku, potom v Anglicku.
Pápež Gregor IV. (827-844) rozšíril sviatok na celú cirkev. Veriaci si v tento deň
pripomínajú aj svätých, ktorí nemajú miesto v kalendári, alebo nie sú oficiálne vyhlásení
za svätých. –ľr-