Stotisíc mladých z Katolíckej akcie pozdravil dnes Benedikt XVI. na Námestí sv. Petra

Vatikán (30. októbra, RV) – Chvíle radosti a entuziazmu – aj takto možno opísať dnešné stretnutie Benedikta XVI. s asi stotisíc mladými z Katolíckej akcie na Námestí sv. Petra. Podujatie, ktoré sa nieslo v duchu témy „Je to viac. Spolu sa staneme väčšími“, vyvrcholilo dialógom mladých so Svätým Otcom na témy lásky, výchovy a evanjeliového svedectva v každodennom živote. Pápež dostal tri otázky. Prvá znela: Čo znamená stať sa veľkými, čo je potrebné urobiť, aby mladí rástli v nasledovaní Ježiša a kto im pri tom môže pomôcť. Pápež si v odpovedi najprv položil otázku, ako zisťuje dieťa či sa stáva väčším - tak, že porovnáva svoju výšku s výškou svojich vrstovníkov. Chce byť vyšší, aby sa stal väčším. „Keď som bol malým chlapcom“ – hovoril Svätý Otec - , „bol som najmenší z triedy a mojím želaním bolo jedného dňa sa stať veľkým a to nielen čo sa týka výšky, ale chcel som robiť niečo veľké, niečo viac v mojom živote. Rásť do výšky v sebe zahŕňa to «viac», hovorí vám to vaše srdce, ktoré túži po tom, aby malo veľa kamarátov, ktoré je spokojné, keď sa dobre správa, keď vie rozdávať radosť otcovi a mame, ale predovšetkým keď sa stretáva s najlepším a
jedinečným priateľom, ktorým je Ježiš.“
Pápež potom mladým povedal, ako veľmi mal Ježiš rád deti a mladých. Zdôraznil, že „byť veľkými“ znamená veľmi milovať Ježiša, počúvajúc ho a
rozprávajúc sa s ním v modlitbe, stretávajúc sa s ním vo sviatostiach, pri svätej omši, pri spovedi. Znamená to spoznávať ho stále viac a aj ostatným pomáhať, aby ho spoznali, znamená to tiež kamarátiť sa aj s biednymi, chorými, aby tak mohli rásť spoločne. Tak sa – s pomocou rodičov, kňazov a animátorov – môžu stať skutočne veľkými, nielen tým, že narastú do výšky, ale aj tým, že ich srdce sa otvorí radosti a láske, ktorú daruje Ježiš.

Druhú otázku položilo mladé dievča. Spomenulo, že - ako hovoria vychovávatelia Katolíckej akcie - aby sa stali veľkými je potrebné naučiť sa milovať, ale mladí – dodalo dievča - sa často vo vzťahoch, v priateľstvách a v prvých láskach strácajú a trpia. Opýtala sa teda, čo znamená milovať do hĺbky a ako sa vôbec naučiť milovať. Pápež povedal, že naučiť sa milovať je veľmi dôležité a podstatné. Milovať znamená naučiť sa «umeniu skutočnej lásky». „Ak budeme to, či sme veľkými hodnotiť podľa odrazu nás samotných v zrkadle, nestaneme sa veľkými!“ – povedal Svätý Otec. Veľkými sa mladí stanú vtedy, keď viac nedovolia zrkadlu, aby bolo jedinou pravdou o nich samých, ale keď to budú ich priatelia, ktorí im túto pravdu povedia. Veľkými sa stanú, keď budú schopní urobiť zo svojho života dar pre ostatných – to je škola lásky. Svet sa stane krásnym a dobrým, ak spoznáme Božiu vôľu. Pápež tak mladých vyzval neprispôsobovať sa „láske, ktorá je obmedzená len na akýsi výmenný obchod, na premrhanie bez rešpektu k sebe a k druhým, ktorá je nespôsobilá byť čistou a pravou. Toto nie je sloboda“ – dodal Svätý Otec. Láska, ponúkaná médiami či internetom nie je láska, – pokračoval –, ale egoizmus, uzatvorenie sa, ktoré dáva pocit chvíľkovej ilúzie, ale nerobí šťastnými, ani veľkými. Naopak, zväzuje ako reťaz, ktorá potláča tie najkrajšie pocity a myšlienky, skutočný rozvoj srdca, tú nepotlačiteľnú silu, ktorou je láska, ktorá v Ježišovi nachádza svoje najväčšie vyjadrenie a v Duchu Svätom silu a oheň, ktorý zapaľuje životy, myšlienky a city. „Je možné si overiť, či vaša láska rastie správne“ – povedal Benedikt XVI. mladým. Dá sa to podľa toho, či nevylučujú zo svojich životov blížnych, najmä kamarátov, ktorí trpia a sú sami, ako aj osoby v ťažkostiach a potom aj podľa toho, či si otvoria srdcia veľkému priateľovi, ktorým je Ježiš. Mladých potom vyzval, aby ašpirovali na veľké méty, pretože Boh im k tomu dá potrebnú silu.

Tretia otázka, ktorá bola na dnešnom stretnutí položená Svätému Otcovi, sa týkala vychovávateľov mladých; ťažkostí, s ktorými sa vychovávatelia mládeže dnes stretávajú a ako tieto ťažkosti prekonať a vziať na seba zodpovednosť za ďalšie generácie.
Svätý Otec odpovedal, že dnes byť vychovávateľom „znamená mať v srdci veľkú radosť a dokázať ju odovzdať všetkým, aby tak aj oni mali krásny a dobrý život; znamená to dokázať ponúknuť odpovede na otázky, ktoré si mladí kladú o zmysle a cieli života; znamená to ponúknuť krásu Ježišovej osoby, aby sa mladí dokázali aj dnes zamilovať do Neho, do jeho spôsobu života, do jeho slobody, do jeho veľkej lásky, plnej dôvery v Boha Otca.“
Ako ďalej pápež zdôraznil, toto všetko vychovávateľ dokáže len vtedy, keď on sám má hlboké poznanie a osobný kontakt s Ježišom, skrze Božie slovo, skrze vernosť sviatostiam, najmä sviatostiam eucharistie a zmierenia, a skrze vedomú a rozhodnú príslušnosť k Cirkvi.
Svätý Otec nakoniec vychovávateľov upozornil, že nemajú byť pánmi detí, ktoré sú im zverené, ale naopak: sú povolaní k službe deťom a majú sa stať sprievodcami na ich ceste za Ježišom. Upozornil ich na nevyhnutnú spoluprácu medzi všetkými, ktorí sa podieľajú na výchove mladých: „Nemôžete si myslieť, že ste sebestační! Napríklad bez rodiny riskujete, že budete stavať na piesku. Bez spolupráce so školou sa v mladých nevyformuje správny vzťah medzi rozumom a vierou. Bez spolupráce s tými, ktorí sa o nich starajú v ich voľnom čase, riskujete, že vaša snaha nebude mať dosah na ich každodenný všedný život. Som si istý, že Katolícka akcia tu je hlboko zakorenená a že máte odvahu stať sa soľou a svetlom tohto sveta. Vaša dnešná prítomnosť tu na tomto mieste mi hovorí, že je možné vychovávať mladých, že je to – síce náročné a unavujúce – ale krásne. Majte odvahu a odhodlanie nenechať žiadne miesto bez Ježiša, bez jeho nehy a starostlivosti, ktorú doprajte – skrze vaše poslanie vychovávateľa - zakúsiť naozaj všetkým, aj tým najbiednejším a opusteným.“

V závere Svätý Otec zveril celú Katolícku akciu Panne Márii, Matke Cirkvi, aby mohla i naďalej vydávať svedectvo o radosti zo života, naplneného Ježišovou prítomnosťou. –sg,ľr-