Zamyslenie na 31. nedeľu v Cezročnom období

Zamyslenie pripravil František Knapík, kňaz Spišskej diecézy, ktorý študuje katechetiku na Pápežskej saleziánskej univerzite v Ríme.
Cirkev prijala od svojho Zakladateľa poslanie ukazovať ľuďom cestu k pravému šťastiu, povedal pápež Benedikt XVI, vo svojom posolstve mladým. Čo je ale pravé šťastie, a ako ho dosiahnuť? To je kľúčová otázka pre každého človeka. Odpoveď na ňu môžeme hľadať v Božom slove 31. nedele v období cez rok.
Evanjelium nám predstavuje stretnutie Ježiša so Zachejom. Zachej, ako hlavný mýtnik mal výhodné zamestnanie, kde sa dalo ľahko nečestne zarobiť. Pri vyberaní mýta stačilo dať vyššiu cenu ako bola stanovená a zisky rýchlo rástli. Navyše títo ľudia pri výkone svojho povolania spolupracovali s cudzou štátnou mocou, preto boli považovaní za skorumpovaných zradcov vlastného národa. A označenie „hlavný“ potvrdzuje že sa nejednalo o radového mýtnika, ale o nadriadeného, ktorý niesol zodpovednosť aj za ostatných, čo sa, pravdaže, potom odrazilo aj na výške jeho majetku.
A predsa sa stane niečo neočakávané. Tento vplyvný mýtnik zatúži vidieť Ježiša. Prečo po ňom vlastne túži. Nie je predsa naňho vôbec odkázaný. Nepotrebuje od neho uzdravenie z choroby, ani rady ako zúročiť svoj majetok. Má všetko čo potrebuje, peniaze, bohatstvo, postavenie v spoločnosti. Jeho túžba vidieť Ježiša však prezrádza, že mu k spokojnosti predsa len ešte niečo chýba. Niekde na dne svojej duše cíti prázdnotu, výčitky, nepokoj, ale zároveň aj silnú túžbu po opravdivo naplnenom živote a pravej radosti. Túžba vidieť Ježiša je taká naliehavá, že je ochotný vyliezť na strom, pričom mu neprekážajú nechápavé a posmešné pohľady okolia.
Zachejovo srdce nám poukazuje na jednu dôležitú pravdu, na ktorú často zabúdame. Že v každom ľudskom srdci je vpísaná túžba po nekonečnom šťastí a naplnení. Človek môže túto túžbu v sebe potlačiť, môže sa obklopiť vecami, ktoré ho na chvíľu uspokoja a pomôžu na ňu zabudnúť. Avšak bez jej naplnenia napokon ostáva vnútorne prázdny.
Tejto často skrytej a umlčanej túžbe nášho srdca prichádza v ústrety Kristus. On kráča v ústrety tomu, ktorý ho túži vidieť. „Zachej, poď rýchlo dolu, lebo dnes musím zostať v tvojom dome!“ (Lk 19,6) Ježiš naplní celý jeho dom skutočnou radosťou. Výsledok stretnutia je prekvapujúci. Zachejove srdce sa mení a dáva sa na pokánie.
Nestačí len poznať potreby srdca, nestačí poznať zdroj trvalého uspokojenia, potrebný je aj spôsob - vedieť ako sa ho dotknúť. V tom je Ježiš najlepším učiteľom. Ponúka kľúč, ktorý otvára ľudské srdce zvnútra: Láskavé a bezpodmienečné prijatie, bez akejkoľvek výčitky ohľadom jeho minulého života. Návšteva Ježiša v jeho dome vracia Zachejovi dôstojnosť, ktorá mu dáva pocítiť, že je pre neho dôležitý, že vidí jeho novú budúcnosť. Keď sa tento veľký hriešnik stretne s týmto milosrdným Ježišovým pohľadom niečo sa v ňom pohne: "Pane, polovicu svojho majetku dám chudobným a ak som niekoho oklamal, vrátim štvornásobne." (Lk 19,8) Je veľký rozdiel, ak niekto vráti nečestne nadobudnuté veci na príkaz súdu, alebo ak sa niekto rozhodne ich vrátiť z vlastnej vôle. V tom je to šialenstvo bohatstva toho, ktorý objaví, že je Bohom milovaný.
Inšpirujme sa touto Ježišovou pedagogikou a uvidíme, že ľudia nie sú až takí zlí, ako si myslíme a za akých ich často pokladáme. Ak pocítia, že ich milujeme Kristovou láskou, ktorá neodsudzuje, ale vracia stratenú dôstojnosť, môžeme byt rovnako úspešní ako náš Učiteľ. A nezabúdajme ani na túžby nášho srdca. Skúmajme ich a nebojme sa ich. Iba v Kristovi je totiž zdroj skutočného a šťastného života. Stretnutie s Ježišom zmenilo Zachejovi život. Objavil to, čo nečakal. Nechajme sa aj my prekvapiť naším Pánom.