Benedikt XVI. členom Pápežskej akadémie vied

Vatikán (28. októbra, RV) – Benedikt XVI. dnes prijal na osobitnej audiencii členov Pápežskej akadémie vied. Vo svojom príhovore poukázal na históriu vedy v dvadsiatom storočí, ktorá je jedným z nepochybných úspechov a obrovských pokrokov. Žiaľ, populárny obraz vedy je niekedy vnímaný dvoma extrémnymi spôsobmi. Na jednej strane pre niektorých veda predstavuje všeliek. Rýchle a pozoruhodné úspechy v minulom storočí podporili názor, že veda môže zodpovedať všetky otázky ľudskej existencie. Na druhej strane stoja tí, ktorí sa od vedy dištancujú, pretože sa obávajú, že jej vývoj vedie k tvorbe a desivému použitiu jadrových zbraní.

Veda, samozrejme, nie je definovaná ani jedným z týchto extrémov. Jej úlohou bolo a zostáva napriek tomu vášnivo hľadať pravdu o vesmíre, o prírode a o ľudskej bytosti. Z tohto hľadania vzišlo veľa úspechov a neúspechov, víťazstiev a porážok. Pokroky vedy boli povznášajúce, keď odhaľovali javy a zákonitosti prírody v miere, ktorá presahovala naše očakávania, ale aj pokorujúce, keď sa niektoré z teórií - o ktorých sme si mysleli, že raz a navždy tieto javy vysvetlia - ukázali byť len čiastočné a nedokonalé. Avšak, aj čiastočné výsledky predstavujú skutočný prínos k odhaleniu vzťahu medzi intelektom a realitou prírody, na ktorom ďalšie generácie môžu ďalej stavať.

Zo svojej strany - pokračoval pápež, - Cirkev je presvedčená, že nakoniec vedecká práca vedie k uznaniu duchovného rozmeru človeka a k hľadaniu jeho konečného zmyslu.

Vedci nie sú tvorcami sveta. Skôr sa snažia napodobniť zákony, ktoré môžu spozorovať v prírode. Skúsenosť vedcov ako ľudských bytosti, povedal Benedikt XVI., vzniká preto pozorovaním zákonitostí prírody. To nás vedie k existencii všemohúceho Rozumu, ktorý je rozdielny od človeka a ktorý udržiava svet. Toto je miesto stretnutia medzi prírodnou vedou a náboženstvom. Z toho dôvodu sa veda stáva miestom dialógu, stretnutia medzi človekom a prírodou a potenciálne aj medzi človekom a jeho Stvoriteľom. Pri pohľade na vedecké skúsenosti dvadsiateho storočia, s témou plenárneho zasadnutia Pápežskej akadémie vied, pápež poukázal na ďalšie úlohy ktoré stoja pred vedou.

Predovšetkým s rozširovaním vedeckého poznania rastie i náš obdiv ku zložitosti prírody a čoraz viac vnímame potrebu interdisciplinárneho prístupu, ktorý by bol prepojený s filozofickou reflexiou, vedúcou k syntéze. Navyše, vedecký pokrok by mal vždy viesť k bratstvu a mieru, k pomoci vyriešiť veľké problémy ľudstva. Mal by tiež posilniť úsilie každého človeka k pomoci druhým, ako aj k integrálnemu rozvoju národov a sveta. V 21. storočí pokrok môže byť naozaj pozitívny, ak vedci dokážu uplatniť svoje poznatky vo svetle toho, čo je správne a dobré. –pd-