Benedikt XVI. pred modlitbou Anjel Pána

Vatikán (24. októbra, RV) – Dnes 24. októbra o 9.30 hod. pápež Benedikt XVI. predsedal v Bazilike sv. Petra eucharistickej slávnosti, ktorou sa ukončila Mimoriadna biskupská synoda pre Blízky východ. Po svätej omši sa Svätý Otec premiestnil do Apoštolského paláca, kde sa pred modlitbou Anjel Pána z okna svojej pracovne prihovoril veriacim, zhromaždeným na Námestí sv. Petra. Povedal:


„Drahí bratia a sestry,


slávnostnou liturgiou dnes doobeda vo Vatikánskej bazilike sa skončilo Mimoriadne zasadanie biskupskej synody pre Blízky východ na tému: „Katolícka cirkev na Blízkom východe, spoločenstvo a svedectvo“. Na túto nedeľu najviac pripadá Svetový deň misií, ktorého motto znie: „Budovanie cirkevného spoločenstva je kľúčom pre misiu“. Medzi týmito dvoma cirkevnými udalosťami je prekvapujúca podobnosť. Obe povzbudzujú pozerať na Cirkev ako na mystérium spoločenstva, ktoré je svojou prirodzenosťou určené celému človeku a všetkým ľuďom. Boží služobník pápež Pavol VI. prehlásil: „Cirkev existuje preto, aby hlásala evanjelium, tj., aby kázala a učila, aby pôsobila ako kanál, cez ktorý prúdi dar milosti, aby zmierovala hriešnikov s Bohom, aby ustavične predlžovala a zvečňovala Kristovu obetu vo svätej omši, v pamiatke jeho smrti a slávneho zmŕtvychvstania.“ (Evangelium nuntiandi, 14). Preto bude budúce všeobecné zhromaždenie Biskupskej synody v roku 2012 venované téme „Nová evanjelizácia pri odovzdávaní kresťanskej viery“. V každej dobe a na každom mieste – i dnes na Blízkom východe – je Cirkev prítomná a usiluje sa o to, aby prijala každého človeka a ponúkla mu v Kristovi plnosť života. Ako napísal taliansko-nemecký teológ Romano Guardini: „Realita «Cirkvi» v sebe zahŕňa celú plnosť kresťanskej existencie, ktorá sa vyvíja v dejinách, pretože objíma plnosť ľudstva, ktorá je vo vzťahu k Bohu“ (Formazione liturgica, Brescia 2008, str. 106-107).

Drahí priatelia, v dnešnej liturgii sa číta svedectvo svätého Pavla o konečnej odmene, ktorú Pán udelí všetkým, „ktorí s láskou čakajú na jeho príchod“ (porov. 2 Tim 4,8). Nejedná sa o nečinné alebo osamelé čakanie, ale naopak! Apoštol žil v spoločenstve so vzkrieseným Kristom, aby sa naplnilo ohlasovanie Evanjelia a tak, „aby ho počuli všetky národy"( 2 Tim 4,17)

Misijným poslaním nie je revolúcia vo svete, ale premeniť ho mocou Ježiša Krista, ktorý nás „zvoláva ku stolu slova a Eucharistie, aby sme zakúšali dar jeho prítomnosti, formovali sa v jeho škole a žili stále vedomejšie spojení s ním, Majstrom a Pánom“ (Posolstvo k 84. Svetovému dňu misií). Taktiež kresťania dneška – ako sa nachádza v liste Diognetovi – „dávajú nádherný a neobvyklý príklad spoločného života… Majú svoju vlasť, avšak žijú ako cudzinci… Poslúchajú dané zákony, spôsobom svojho života však presahujú zákony … Sú odsudzovaní na smrť a dostávajú život. I keď preukazujú dobrodenia, sú prenasledovaní a ich počet každý deň rastie“ (V, 4.9.12.16; VI, 9).

Panne Márii, ktorá od Ukrižovaného Ježiša dostala nové poslanie byť Matkou všetkých, ktorí chcú veriť v neho a nasledovať ho, zverme kresťanské spoločenstvá Blízkeho východu i všetkých misionárov evanjelia.“
 Preložil Peter Dufka