Svetový deň misií

Rubrika venovaná Posolstvu Benedikta XVI. k Svetovému dňu misií 24. októbra 2010

Aby v Misijnú nedeľu v Božom ľude vzrástlo nadšenie pre evanjelizáciu, aby misijnú činnosť podporoval modlitbami a poskytoval materiálnu pomoc Cirkvi v najchudobnejších oblastiach.

 

Vážení poslucháči, misijným úmyslom apoštolátu modlitby na október začíname rubriku venovanú misiám a Posolstvu Svätého otca k blížiacemu sa Svetovému dňu misií.

Na webových stránkach Pápežských misijných diel sa môžeme o.i. dočítať, kto vlastne patrí pod ich skratku PMD – to sú ľudia, ktorí pomáhajú Svätému Otcovi v evanjelizácii celého sveta, a to modlitbou, obetou i konkrétnou pomocou. Zo Stanov PMD (čl.7) sa dozvedáme: Dielo šírenia viery rozvíja svoju činnosť počas celého roka, no zvlášť intenzívne v októbri. Tento mesiac je na celom svete považovaný za mesiac univerzálneho misijného poslania Cirkvi. Vrcholom je misijná nedeľa (Svetový deň misií) v predposlednú nedeľu októbra. V r. 1926 ju ustanovil pápež Pius XI. Počas tejto nedele sa konajú v kostoloch zbierky na misie, na pomoc chudobným a trpiacim národom. Na podporu misiám sa predávajú misijné časopisy a kalendáre. V tento deň si kresťania na celom svete uvedomujú ich spoločnú zodpovednosť za evanjelizáciu sveta.

Spomeňme si v tejto súvislosti na patrónov misií: Sv. Františka Xaverského a sv. Teréziu z Lisieux a dovoľme, aby našou mysľou preleteli ich svedectvá, ktoré ako dva protipóly vymedzujú priestor pre nás. A konečne započúvajme sa do Posolstva Svätého Otca k Svetovému dňu misií 2010:

 

Drahí bratia a sestry,

mesiac október, v ktorom slávime Svetový deň misií, ponúka diecéznym a farským spoločenstvám, inštitútom zasväteného života, cirkevným hnutiam i celému Božiemu ľudu príležitosť na obnovu úsilia pri ohlasovaní evanjelia a na to, aby svojim pastoračným aktivitám dali širší misijný rozmer. Podmienkou rozvoja nového humanizmu, založeného na Ježišovom evanjeliu je zrelá viera, schopná so synovským postojom zveriť sa úplne Bohu, živená modlitbou, meditáciou Božieho slova a skúmaním právd viery. V októbri nás Cirkev vyzýva, aby sme sa prostredníctvom modlitby posvätného ruženca učili od Márie kontemplovať plán lásky nebeského Otca pre ľudstvo, ktoré ho má milovať, ako ho on miluje. Či vari práve toto nie je zmyslom misií? Otec nás skutočne pozýva k tomu, aby sme boli milovanými synmi v jeho milovanom Synovi a aby sme všetkých považovali za bratov v ňom, ktorý je darom spásy pre ľudstvo, rozdelené nesvornosťou a hriechom. On nám zjavuje pravú tvár Boha, ktorý „tak miloval svet, že dal svojho jednorodeného Syna, aby nezahynul nik, kto v neho verí, ale aby mal večný život“ (Jn 3, 16).

 

„Chceli by sme vidieť Ježiša“ (Jn 12, 21) – túto požiadavku predložili apoštolovi Filipovi v Jánovom evanjeliu niektorí Gréci, ktorí prišli na veľkonočnú púť do Jeruzalema. Táto požiadavka zaznieva v mesiaci októbri aj v našom srdci – pokračuje Svätý Otec - a pripomína nám, že úloha a záväzok ohlasovať evanjelium čaká na celú Cirkev, ktorá je „zo svojej povahy misijná“ (Ad gentes, 2). Zároveň nás pozýva, aby sme sa stali hlásateľmi nového života, spočívajúceho na opravdivých vzťahoch, založených na evanjeliu. V multietnickej spoločnosti, ktorá čoraz viac zakusuje rôzne znepokojujúce formy osamelosti a ľahostajnosti, sa kresťania musia učiť ponúkať znamenia nádeje a prežívať všeobecné bratstvo. Tak ako grécki pútnici spred dvoch tisícročí, aj ľudia našej doby – možno nie vždy vedome – požadujú od veriacich, aby nielen „hovorili“ o Ježišovi, ale aby im „ukázali“ Ježiša, aby Spasiteľova tvár zažiarila v každom kúte zeme, pre všetky generácie a zvlášť pre mladých, ktorí sú privilegovanými adresátmi evanjeliového ohlasovania. Oni musia pochopiť, že kresťania prinášajú Kristovo slovo, pretože on je pravda, pretože v ňom našli zmysel svojho života a pravdu.



Tieto úvahy sa odvolávajú na misijné poslanie, ktoré prijali všetci pokrstení a celá Cirkev, ktoré sa však nedá vierohodne uskutočniť bez hlbokého obrátenia. Cirkevné spoločenstvo sa rodí zo stretnutia s Božím Synom, Ježišom Kristom, ktorý v ohlasovaní Cirkvi prichádza k ľuďom  a vytvára spoločenstvo medzi nimi  a sebou – a teda aj Otcom a Duchom Svätým (porov. 1 Jn 1, 3). Kristus ustanovuje nový vzťah medzi človekom a Bohom. „On sám nám zjavuje, že, Boh je láska‘ (Jn 4, 8), a zároveň nás učí, že základným zákonom ľudskej dokonalosti, a teda aj pretvorenia sveta, je nové prikázanie lásky. A tak tým, ktorí veria Božej láske, dáva istotu, že cesta lásky je otvorená všetkým ľuďom a že snaha o nastolenie všeobecného bratstva nie je márna“



Cirkev sa stáva „spoločenstvom“ na základe Eucharistie, píše ďalej Svätý Otec v Posolstve k svetovému dňu misií a cituje exhortáciu Sacramentum caritatis: „V skutočnosti si nemôžeme nechať pre seba lásku, ktorú slávime v tejto sviatosti. Samotnou svojou povahou si vyžaduje, aby sme ju odovzdávali všetkým. To, čo svet potrebuje, je Božia láska, je stretnúť Ježiša a veriť v neho“ (84). Z tohto dôvodu je Eucharistia nielen zdrojom a vrcholom života Cirkvi, ale aj jej poslania: „Autenticky eucharistická Cirkev je Cirkev misionárska“, schopná privádzať všetkých do spoločenstva s Bohom a presvedčivo ohlasovať.



Najdrahší, v tento Svetový deň misií, keď sa pohľad nášho srdca zameriava na nesmierne misijné oblasti, sa všetci cíťme byť protagonistami cirkevného úsilia ohlasovať evanjelium. Misijný zápal bol vždy znakom vitality. Preto sa na všetkých znovu obraciam s výzvou, aby ste sa modlili a napriek ekonomickým ťažkostiam sa usilovali bratsky pomáhať mladým cirkvám a podporovať ich. Moja osobitná vďaka patrí cennej službe Pápežských misijných diel, ktoré zaisťujú rozdeľovanie, podporujú formáciu kňazov, seminaristov a katechétov i v tých najodľahlejších misijných krajinách a povzbudzujú mladé cirkevné spoločenstvá. Na záver tohoročného Posolstva k Svetovému dňu misií chcem vyjadriť svoju osobitnú vďaku a uznanie misionárom a misionárkam, ktorí v ďalekých a problematických krajinách svedčia o príchode Božieho kráľovstva – často i svojím životom. Preto im, ktorí predstavujú predvoj ohlasovania evanjelia, prináleží priateľstvo, blízkosť a podpora každého kresťana. Nech ich Boh naplní duchovným zápalom a hlbokou radosťou.

 

Takáto odpoveď umožní všetkým veriacim „radovať sa v nádeji“ (Rim 12, 12) z uskutočňovania plánu Boha, ktorý chce, „aby celé ľudské pokolenie utvorilo len jeden Boží ľud, splynulo o jedného Kristovho tela a stmelilo sa v jeden chrám Ducha Svätého.“ -jk-