Benedikt XVI. dnes kanonizoval šiestich blahoslavených

Vatikán (17. októbra, RV) – Dnes 17. októbra o 10.00 hod. pápež Benedikt XVI. predsedal na Námestí sv. Petra eucharistickej slávnosti, pri ktorej kanonizoval šiestich blahoslavených. Boli to: Stanisław Kazimierczyk Sołtys, poľský kňaz rádu „Ordine dei Canonici Regolari Lateranensi”, André Alfred Bessette, kanadský rehoľník z Kongregácie Sv. kríža, španielska sestra Cándida María od Ježiša, zakladateľka Kongregácie Ježišových dcér, Mary MacKillopová, austrálska panna a zakladateľka Kongregácie sestier sv. Jozefa od Najsvätejšieho Srdca, Giulia Salzanová, talianska zakladateľka Kongregácie sestier katechétok od Najsvätejšieho Srdca Ježišovho a Battista Camilla Varanová, talianska rehoľnica z Rádu sv. Kláry. Svätý Otec sa v príhovore sústredil na osobnosti nových svätých a zdôraznil ich spoločnú vlastnosť, ktorou bola vytrvalá modlitba. Povedal:

„Drahí bratia a sestry,



dnes sa na Námestí sv. Petra obnovuje oslava svätosti. S radosťou vás všetkých srdečne vítam, ktorí ste pricestovali i z veľkej vzdialenosti, aby ste sa na nej zúčastnili. Osobitne pozdravujem kardinálov, biskupov a generálnych predstavených inštitútov založených novými svätými, ako aj oficiálne delegácie a všetky civilné autority. Spoločne sa snažme prijať to, čo nám Pán hovorí vo Svätom písme, ktoré sme si práve vypočuli. Liturgia tejto nedele nám ponúka zásadné poučenie: potrebu neustálej modlitby, bez prestania. Niekedy sme unavení z modlitby, máme dojem, že modlitba nie je užitočná pre život, že je málo účinná. Preto sme v pokušení venovať sa aktivite, využiť všetky ľudské prostriedky na dosiahnutie našich cieľov a neobraciame sa k Bohu. Avšak Ježiš tvrdí, že sa treba stále modliť a približuje nám to prostredníctvom typického podobenstva (porov. Lk 18, 18).

Toto podobenstvo hovorí o sudcovi, ktorý sa nebojí Boha a nemá žiadny rešpekt pred nikým, o sudcovi, ktorý nemá nijaký kladný postoj, ale hľadá len svoj vlastný prospech. Nemá strach z Božieho súdu a nemá úctu k iným. Druhou postavou je vdova, osoba v situácii slabosti. V Biblii sú vdova a sirota najnúdznejšie kategórie, pretože v skutočnosti sú bezbranné a bez prostriedkov. Vdova ide za sudcom a prosí ho o spravodlivosť. Jej možnosti, že bude vypočutá, sú takmer nulové, pretože sudca ňou opovrhuje a ona na neho nemôže urobiť žiaden nátlak. Nemôže sa odvolať ani na náboženské zásady, pretože sudca sa Boha nebojí. Preto sa zdá, že táto vdova nemá žiadnu šancu. Ale ona nalieha, neúnavne prosí, je neodbytná, a tak nakoniec dokáže od sudcu dosiahnuť výsledok. Na tomto mieste Ježiš robí reflexiu, používajúc silný argument: ak sa nespravodlivý sudca nakoniec dal presvedčiť prosbami vdovy, o čo skôr Boh, ktorý je dobrý, vypočuje tých, čo ho prosia. Boh je skutočne zosobnená štedrosť, je milosrdný, a teda vždy ochotný vypočuť modlitby. Preto nikdy nesmieme zúfať, ale v modlitbe vždy naliehavo prosiť.


Záver evanjeliového úryvku hovorí o viere: „Ale nájde Syn človeka vieru na zemi, keď príde?“ (Lk 18, 8). Je to otázka, ktorá chce posilniť vieru z našej strany. Je jasné, že modlitba musí byť výrazom viery, inak to nie je pravá modlitba. Ak niekto neverí v dobrotu Boha, nemôže prosiť adekvátnym spôsobom. Viera je podstatným základom postoja modlitby. A toto vedeli šiesti noví svätí, ktorí sú dnes predstavení k úcte univerzálnej Cirkvi.“

Druhú časť homílie vám prinesieme zajtra.