Komentár Antona Ziolkovského: Neetické hospodárenie

Štvrtkový komentár na tému „Neetické hospodárenie“ pripravil výkonný sekretár KBS Anton Ziolkovský:

Vážení poslucháči! Keď vypukla finančná kríza v Spojených štátoch, bolo len otázkou času, kedy ju pocítime aj na starom kontinente. Nedávno sa na pokraji bankrotu ocitlo Grécko. Krajiny eurozóny s výnimkou Slovenska mu síce požičali obrovský balík peňazí na záchranu, avšak za dverami stoja ďalšie štáty, ktoré môžu mať podobné problémy. Americký prezident Barack Obama na viacerých fórach žiadal svetových lídrov, aby zvyšovali vládne výdavky, ktoré pomôžu ekonomike dostať sa z recesie. Väčšina ho odmietla. Krajiny Európskej únie zápasia s rastúcim rozpočtovým deficitom. Inými slovami: v dnešnej dobe takmer všetci žijú na dlh, vrátane Slovenska. Avšak takýto životný štýl nielenže poškodzuje ekonomiku, ale z dlhodobého hľadiska je nemorálny.

Takmer všetci zápasíme s tými istými problémami. Všade sa totiž nájde vláda, ktorá neprezieravo míňa peniaze daňových poplatníkov, čo spravuje. Všade sa nájdu politici, ktorí si populistickými opatreniami kupujú voličov, aby si zabezpečili miesta po najbližších voľbách. Účasť na správe krajiny už dávno nie je len nejakou čestnou funkciou, ktorá patrí tým najschopnejším. Každý politik totiž v nejakej miere rozhoduje o používaní verejných financií. Kde sú peniaze, tam je aj moc. Médiá sú plné informácii o škandáloch pri správe verejného majetku, o korupcii, o netransparentnom výbere pri verejných zadaniach. Často ide o milióny, niekedy aj o miliardy eúr. Politici však na rozdiel od bežných občanov takmer nikdy nenesú za svoje konanie zodpovednosť. Nanajvýš musia prestáť mediálnu búrku, keď sa im na niečo príde.

Sociálna náuka Cirkvi a pravidelne aj pápeži pripomínajú, že politika je najmä službou pre spoločné dobro. Žiaľ, stovky prípadov po celom svete svedčia skôr o tom, že dnešná politika je najmä o materiálnych benefitoch. Zvykneme tvrdiť, že politika je špinavou vecou a každý, kto do nej vstúpi, sa musí zašpiniť. Pesimista by povedal, že je to presne ako v známej poviedke Antona Pavloviča Čechova, kde sa čert sťažuje istému voľnomyšlienkárovi: „Načo vás mám učiť, ako potiahnuť rubeľ, keď aj bezo mňa ste potiahli tisíce.“ Je to však trocha zložitejšie. Narábanie s verejným majetkom a verejnými financiami si žiada ľudí nielen odborne zdatných, ale aj mravne bezúhonných. Keďže spoločnosť si prestáva v rôznych oblastiach ctiť nepísaný prirodzený zákon, potrebujeme čoraz viac právnych noriem. Kde sa nerešpektuje právo na život, tam sa bagatelizujú aj ďalšie zákony. Za týchto okolností niet divu, že voči verejným činiteľom vládne nedôvera.

Vážení poslucháči! Finančná kríza i škandály vo verejnom živote hovoria o tom istom. Potrebujeme vnášať etický rozmer do nášho konania. Sociálna náuka Cirkvi je aj dnes bohatým prameňom poznávania Božieho zákona. Je to zároveň výzva vrátiť sa ku encyklikám Svätého Otca, Benedikta XVI., ktoré sú nielen apoštolským povzbudením, ale zároveň predkladajú zásadné stanovisko Cirkvi k aktuálnym problémom našej doby. A to okrem biblického „nepokradneš“ dnes znamená aj nezadlžovať krajinu na úkor ďalších generácii.


Anton Ziolkovský