Taliansko (4. októbra, RV) – Včera o 17.00 hod. sa Benedikt XVI. stretol v miestnej
katedrále s kňazmi, rehoľníkmi, rehoľníčkami a seminaristami, ktorým adresoval tieto
slová:
„Vážení bratia v biskupskej službe, drahí bratia a sestry!
Počas
tejto pastoračnej návštevy vo vašej zemi nemohlo chýbať stretnutie s vami. Ďakujem
za vaše prijatie! Páčilo sa mi prirovnanie, ktoré uviedol váš arcibiskup o kráse katedrály
a budovy so živých kameňov, ktorými ste vy. Áno, v tejto krátkej, ale intenzívnej
spoločnej chvíli môžem s vami obdivovať tvár Cirkvi v rôznosti jej darov. Ako Petrov
nástupca mám to potešenie vás utvrdiť v jedinej viere a hlbokom spoločenstve, ktoré
pre nás získal Pán Ježiš Kristus. Svoju vďačnosť vyjadrujem Mons. Paolovi Romeovi
a pomocnému biskupovi. Vás, drahí kňazi tejto arcidiecézy a všetkých diecéz Sicílie,
vás, drahí diakoni a seminaristi a vás, rehoľníci, rehoľnice a zasvätení laici čo
najsrdečnejšie pozdravujem a týmto pozdravom by som chcel preniknúť ku všetkým spolubratom
a spolusestrám Sicílie, osobitne k tým chorým a v pokročilom veku.
Eucharistická
adorácia, na ktorej sme sa mohli s milosťou a radosťou zúčastniť, nám odhalila a dala
pocítiť hlboký zmysel toho, čo sme: údy Kristovho tela, ktorým je Cirkev. Keď som
uprostred vás vzdával úctu Ježišovi, prosil som ho, aby rozžiaril vaše srdcia svojou
láskou, aby ste sa mu tak pripodobnili a mohli ho nasledovať plnším a veľkodušnejším
darovaním sa Cirkvi a bratom. Drahí kňazi, rád by som najprv oslovil vás. Viem, že
pracujete horlivo, inteligentne a nešetríte energiou. Pán Ježiš, ktorému ste zasvätili
život, je s vami! Buďte vždy mužmi modlitby, aby ste boli tiež učitelia modlitby.
Vaše dni nech sa odvíjajú v rytmoch modlitby, počas ktorých sa podľa Ježišovho vzoru
zdržujete v osviežujúcom rozhovore s Otcom. Nie je ľahké zachovávať vernosť týmto
každodenným stretnutiam s Pánom, osobitne dnes, keď sa beh života stal búrlivým a
starosti pohlcujú stále do väčšej miery. Akokoľvek, musíme byť presvedčení, že moment
modlitby je základom. Účinne v ňom pôsobí Božia milosť a našej službe dáva plodnosť.
Dolieha na nás množstvo vecí, ale pokiaľ nie sme vnútorne v spoločenstve s Bohom,
nemôžeme ani druhým nič dať. Vždy si musíme vyhradiť nevyhnutný čas k tomu, aby sme
„prebývali s ním“ (porov.Mk 3,14).
Druhý vatikánsky koncil o kňazoch
prehlásil: „Svoj posvätný úrad vykonávajú predovšetkým v eucharistickej bohoslužbe
(Lumen gentium, 28). Eucharistia je zdrojom a vrcholom celého kresťanského
života. Drahí bratia kňazi, môžeme povedať, že je ním pre nás v našom kňazskom živote?
Akú starostlivosť prikladáme príprave na svätú omšu, jej sláveniu, zotrvaniu v adorácii?
Sú naše kostoly skutočne „domom Božím“, kde jeho prítomnosť priťahuje ľudí,
ktorí dnes, bohužiaľ, často pociťujú absenciu Boha?
Kňaz nachádza vždy a nemenným
spôsobom zdroj svojej vlastnej identity v Kristovi Veľkňazovi. Náš štatút neurčuje
tento svet podľa potrieb a chápania sociálnych úloh. Kňaz je poznačený pečaťou Kristovho
kňazstva, aby sa podieľal na jeho úlohe jediného Sprostredkovateľa a Vykupiteľa. Mocou
tohto základného puta sa kňazovi otvára nesmierne pole služby dušiam a ich spáse v
Kristovi a v Cirkvi. Služby, ktorá musí byť plne inšpirovaná Kristovou láskou. Boh
chce, aby boli spasení všetci ľudia a aby nikto nebol zatratený. Svätý arský farár
veriacim hovorieval: „Kňaz musí byť vždy pripravený odpovedať na potreby duší.
Nie je pre seba, je pre vás.“ Kňaz je pre veriacich: oživuje ich a podporuje v
uplatňovaní všeobecného kňazstva pokrstených, na ich ceste viery v pestovaní nádeje,
v živote lásky - Kristovej lásky. Drahí kňazi, majte vždy zvlášť na zreteli svet mládeže.
A ako povedal na tomto mieste ctihodný Ján Pavol II., otvorte brány svojich farností
mladým, aby mohli otvoriť brány svojho srdca Kristovi! Nech ich nikdy nenájdu zavreté!
Kňaz
nemôže byť vzdialený od starostí Božieho ľudu. Naopak, musí im byť čo najbližšie,
ale ako kňaz, vždy v perspektíve spásy a Božieho kráľovstva. On je svedkom a rozdávateľom
iného než pozemského života (porov. Presbyterorum ordinis, 3). Je nositeľom
silnej nádeje, „dôveryhodnej nádeje“, Kristovej nádeje, z ktorej čelí prítomnosti,
i keď často s námahou (porov. Spe salvi, 1). Pre Cirkev je podstatné, aby bola
uchovávaná identita kňaza a jeho „vertikálna“ dimenzia. Život a osobnosť svätého
Jána Mariu Vianneya, ale tiež svätých vašej krajiny, akými boli svätý Hanibal Maria
z Francúzska, blahoslavený Jakub Gusman, či blahoslavený František Spoto, sú toho
zvlášť jasným a silným dôkazom.
Cirkev Palerma si nedávno pripomenula výročie
barbarskej vraždy dona Giuseppe Puglisiho, ktorý patril do tohto presbiteriátu a bol
usmrtený mafiou. Mal srdce, ktoré horelo autentickou pastoračnou láskou; vo svojej
horlivej službe dával široký priestor výchove chlapcov a dievčat a spoločne s ostatnými
sa zasadzoval o to, aby každá kresťanská rodina žila svoje základné povolanie byť
prvou vychovávateľkou viery svojich detí. Ľud, zverený jeho pastoračnej starostlivosti,
sa mohol napiť z duchovného bohatstva tohto dobrého pastiera, ktorého proces blahorečenia
stále trvá. Povzbudzujem vás, aby ste uchovávali v živej pamäti jeho plodné svedectvo
a napodobovali jeho heroický príklad.
Čo najsrdečnejšie sa obraciam tiež k
vám, ktorí v rôznych formách a inštitútoch žijete svoje zasvätenie Bohu v Kristovi
a v Cirkvi. Zvláštna myšlienka patrí klauzúrnym mníchom a mníškam, ktorých služba
modlitby je pre cirkevné spoločenstvá veľmi cenná. Drahí bratia a sestry, nasledujte
naďalej a bez ústupkov Ježiša, ako to ponúka evanjelium a vydávajte tak svedectvo
o kráse radikálneho kresťanského života. Osobitne na vás záleží, aby ste v pokrstených
udržovali vedomie základných požiadaviek evanjelia. Vaša samotná prítomnosť a štýl
života totiž vlievajú cirkevnému spoločenstvu cenný impulz „vysokej miery“ kresťanského
povolania. Mohli by sme dokonca povedať, že váš život je akousi kázňou, veľmi výstižnou
i keď často mlčanlivou. Drahí, váš spôsob života je starý a predsa vždy nový, napriek
úbytku počtu a síl. Majte však dôveru: náš čas nie je časom Boha a jeho prozreteľnosti.
Je nevyhnutné modliť sa a rásť v osobnej i komunitnej svätosti. Pán sa potom postará!
S
vrúcnymi citmi pozdravujem a povzbudzujem tiež vás, drahí seminaristi, aby ste odpovedali
veľkodušne na Pánovo povolanie a očakávanie Božieho ľudu, rástli v stotožňovaní sa
s Kristom, Najvyšším Veľkňazom a pripravovali sa na poslanie solídnou ľudskou, duchovnou,
teologickou a kultúrnou formáciou. Seminár je drahocenný pre vašu budúcnosť, pretože
vás ucelenou skúsenosťou a trpezlivou prácou vedie k tomu, aby ste boli pastiermi
duší a učiteľmi viery, služobníkmi posvätných tajomstiev a nositeľmi Kristovej lásky.
Prežívajte tento čas milosti s nasadením a uchovávajte si v srdci radosť a nadšenie
prvej chvíle vášho povolania a súhlasu, ktorým ste odpovedali na tajomný Kristov hlas
a vniesli do svojho života rozhodujúci obrat. Buďte chápaví voči pokynom predstavených
a tých, ktorí sú zodpovední za váš rast v Kristovi, od ktorého sa učíte láske ku všetkým
deťom Božím a k Cirkvi.
Drahí bratia a sestry, ďakujem vám ešte raz za vašu
náklonnosť a uisťujem vás o mojich modlitbách, aby ste pokračovali s novým nadšením
a mocnou nádejou cestou verného priľnutia ku Kristovi a veľkodušnej službe Cirkvi.
Panna Mária, naša Matka, nech vás stále sprevádza, svätá Rozália a všetci svätí patróni
tejto sicílskej krajiny nech vás chránia. K tomu vám i vašim komunitám zo srdca udeľujem
svoje apoštolské požehnanie.