P. Milan Bubák: Fundamentálny postoj

P. Milan Bubák SVD sa vo svojom cykle Spiritualita súčasného človeka venuje otázke: Fundamentálny postoj
Robenie rozhodnutí je snáď najťažšou úlohou nášho života. Je tomu tak preto, že pri rozhodovaní sa rozhodujeme nielen pre vec, ktorá sa nám páči, ale i pre dôsledky, ktoré z tohto rozhodnutia potom v budúcnosti prídu. Rozhodnúť alebo nerozhodnúť sa pre vec je veľmi ľahké, pretože to všetko závisí od toho, či sa nám vec vo chvíli rozhodovania páči alebo nie, či je nám sympatická alebo nie. No nakoľko sa hovorí, že nie je všetko zlato, čo sa blyští, dôsledky nášho rozhodnutia začnú prichádzať skoro, a ak nebolo urobené zrelo, do nášho života príde bremeno, ba niekedy priam peklo. To je dôvod, prečo sa niektorí ľudia radšej vzdajú rozhodovaní. Poznáte možno zopár takých, ktorí obrazne povedané postávajú namieste ako paralyzovaní, lebo nevedia, či vykročiť doprava alebo doľava, či dozadu alebo dopredu. Alebo sú takí, ktorí bremeno rozhodovania o svojom vlastnom života odovzdajú iným a od nich očakávajú, že urobia rozhodnutia, ktoré majú urobiť oni sami namiesto nich. Je to veľmi pohodlné, lebo keď to vyjde, sú spokojní, keď nie, majú koho obviňovať.
Nech je to však akokoľvek, neschopnosť robiť rozhodnutia nás udržuje na úrovni detí. Človek, ktorý nie je ochotný prežívať agóniu rozhodovania a odmieta riskovať sa nikdy nestal dospelým človekom a vlastne nikdy neopustil väzenie detskosti.
Nie všetky rozhodovania sú rovnaké. Medzi všetkými rozhodnutiami, ktoré v živote robíme, je jedno, ktoré je najdôležitejšie, ba ktoré je bázou pre všetky ostatné. Toto rozhodnutie nám sformuluje horizont a vytvorí rámec celému nášmu životu. Všetky svoje ostatné rozhodnutia robíme potom v rámci tohto svojho základného rozhodnutia. V morálnej teológii sa toto rozhodnutie nazýva fundamentálny postoj (lat. optio fundametalis). Fundamentálnym postojom dáme svojmu životu základnú orientáciu, ucelený zmysel.
Život človeka je jednotným celkom. Cez všetky naše skutky, činy, aktivity a rozhodnutia sa tiahne jedna červená niť. V živote každého človeka jestvuje princíp, hlboká životná orientácia, životný ideál, ktorý človek chce naplniť a ktorému sú všetky ostatné hodnoty a rozhodnutia podriadené. Základný životný postoj nie je teda nejakým konkrétnym činom, ktorý by predchádzal všetky ostatné konkrétne činy. Je to postoj, báza, stojaca pod všetkými ostatnými činmi a akási elementárna orientácia, ktorá je nenápadne prítomná vo všetkých rozhodnutiach nášho života.
Slovo postoj (optio) je vybraté úmyselne namiesto slova rozhodnutie, pretože jeho význam je širší a hlbší, ako význam slova rozhodnutie. Nemieri totiž na žiadny konkrétny cieľ, ale objíma zmysel, ktorý človek zamýšľa položiť na svoj život, a
orientáciu vtlačenú do všetkých svojich aktivít. Postoj, alebo latinsky optio je akási optika, videnie, orientácia.
Povedať, že tento postoj je základný, poukazuje na fakt, že sa dotýka jadra a definitívnych základov ľudskej existencie, vzťahu človeka k sebe samému a k Bohu. Vyjadruje dilemu medzi dvoma protikladnými možnosťami, ktoré – podľa sv. Tomáša Akvinského – sa dajú zredukovať na rozhodnutie pre Boha alebo proti nemu. Toto rozhodnutie nemusí byť vždy explicitné, tzn. Jasne naformulované. Keď sa ja napríklad rozhodnem pre krádeže, podvody, podrazy, toto v podstate znamená, že som sa rozhodol proti Bohu, alebo aspoň nie pre Boha. A cieľ takéhoto života bude presne taký ako jeho smerovanie. Fundamentálny postoj teda, či už urobený jasne alebo nejasne, formuje základný rámec pre všetky naše budúce rozhodnutia.
Človek je nasmerovaný na konečný cieľ a nie na nejaké konkrétne „dobrá“. Každým jedným činom, ktorý vykonáme, prispievame k tomu, čím sme ako ľudské osoby. Svoj cieľ si vyberáme tým, že si vyberáme prostriedky. Ak človek hovorí: „Chcem to a to,“ lenže jeho skutky nevedú k cieľu, o ktorom hovorí, môžeme iba uzavrieť, že on v skutočnosti nechce to, o čom hovorí, alebo že v skutočnosti chce niečo iné, o čom on síce vie, ale o tom nehovorí.
Naše rozhodnutia sú buď vyjadrením nášho ja, alebo sú produktom nášho ja. Každé jedno rozhodnutie zjavuje našu pravú vnútornú osobu a náš základný postoj a zároveň nás robí tým, čím sme. Robert Vitek je veľkým futbalistom, ktorý dal veľa gólov. Alebo môžeme to povedať aj inak, každým novým gólom Robert Vitek sa stával veľkým futbalistom. Určite by sme ho nevolali veľkým futbalistom, ak by nikdy nedal ani jeden gól. S nami je to podobne: naše malé rozhodnutia sú vyjadrením orientácie nášho života, ale našu životnú orientáciu zároveň aj definujú.
Keď sa rozhodneš oklamať, nerozhodol si sa iba pre nejaký izolovaný čin. Rozhodol si sa zároveň stať sa typom človeka, ktorý je schopný klamať. Nejestvuje niečo také ako čestný človek, ktorý robí nečestné veci. Človek, ktorý zo zvyku robí nečestné veci, je nečestným človekom.
Ako povedal Kristus: „Či oberajú z tŕnia hrozná alebo z bodliakov figy? Tak každý dobrý strom rodí dobré ovocie, kým zlý strom rodí zlé ovocie. Dobrý strom nemôže rodiť zlé ovocie a zlý strom nemôže rodiť dobré ovocie. Teda po ich ovocí ich poznáte.“ (Mt 7, 16-20) Naše skutky sú prejavom toho, kto sme. Náš životný štýl – súčet našich skutkov a postojov – je najjasnejším vonkajším vyjadrením nášho základného životného postoja.
Otočky o 180 stupňov sú v živote zriedkavé. Bežnejšie je to, že sa meníme po troche, takmer nepostrehnuteľne. Judáš sa nenarodil ako zradca, ani Terézia Avilská ako svätá. Veľkodušný človek sa postupne, nenápadne a v malých veciach môže stávať človekom čím ďalej tým menej veľkodušným. Sebecký človek môže tiež zo svojho sebectva vyrastať tým, že sa v nespočetných každodenných situáciách bude čím ďalej tým viac rozhodovať pre to, čo je dobré a veľkodušné. V každom jednom slobodnom čine je náš základný životný postoj buď potvrdzovaný, upravovaný alebo menený. Milan Bubák, SVD