Zamyslenie na 27. nedeľu v Cezročnom období

Pripravil Mons. Vladimír Stahovec, rektor Pápežského slovenského kolégia sv. Cyrila a Metoda v Ríme
Milí poslucháči! Z času na čas môžeme v médiach počuť, alebo čítať vyznanie nejakej osobnosti zo sveta športu alebo showbiznisu o tom, že začala praktizovať náboženstvo, že začala žiť duchovný život. Pritom vo veľkej väčšine prípadov ide o praktizovanie niektorého z východných náboženstiev. Títo ľudia potom navštevujú exotické krajiny, vzrušene rozprávajú o zážitkoch a skúsenostiach zo svojich ciest a tiež sponzorujú rozličné projekty príslušnej spoločnosti ku ktorej sa priradili. Naozaj sa zdá, že v určitom momente života človek spozoruje, že úspech, sláva a peniaze už viac nie sú schopné uspokojiť jeho srdce. Začína hľadať niečo iné ako to, čo už dosiahol. Niečo čo sa nedá vidieť, ani kúpiť. Začína hľadať čosi nemateriálne, duchovné. A potom povie: našiel som vieru!
Radi by sme sa v tej chvíli spýtali: Na čom, alebo lepšie, na kom si položil základ tvojej viery? Vzbudzuje v tebe viera, ktorú si našiel istotu, že ti ponúka niečo, čo si doteraz nemal? V Aténach, v čase keď nimi prechádzal apoštol Pavol stál aj oltár zasvätený: Neznámemu bohu. Tento oltár odráža rozpoloženie mnohých ľudí tej doby, ale i našich súčasníkov, ktorí vkladajú svoju vieru do niekoho koho v skutočnosti nepoznajú, dúfajúc, že naplní ich život šťastím a úspechom, že im pomôže uspokojiť ich umelecké, športové či politické ambície. Istý čas to môže fungovať. No pri najbližšom neúspechu či zlyhaní sa zistí, že takýto typ viery je nedostatočný, že nedokáže človeka uspokojiť natrvalo. Nad témou viery nás, milí poslucháči, vyzýva zamyslieť sa nedeľné evanjelium, v ktorom apoštoli prosia Ježiša: Daj nám väčšiu vieru! Čo je v skutočnosti viera? Vo filozofických a teologických slovníkoch môžeme nájsť nespočetné významy tohto slova. V nábožensky orientovanom prostredí sa vo všeobecnosti hovorí o viere ako o akte, ktorým sa uznáva a prijíma za pravdu niečo, čo je racionálne nevysvetliteľné. V každodennom živote sa o viere zvykne hovoriť vtedy, keď sa kritizuje niekto, kto prijíma nejaký argument bez toho, aby na to mal nejaké logické zdôvodnenie. My sa však pozrime akú definíciu viery nám ponúka Sv. písmo. Ono nie je iba nejaká kniha. Je to Kniha kníh, ktorá obsahuje Božie Slovo, ktorým nám Boh zjavuje svoj plán s
človekom. A je to práve Božie Slovo, ktoré v nás zasieva semienko viery, a neskôr formuje našu vieru nakoľko nás učí poznávať Boha a objavovať jeho lásku k nám. Tam teda my hľadáme odpoveď na otázku čo je viera. V Písme! Jedenásta kapitola Listu Hebrejom sa začína definíciou:Viera je základom toho, v čo dúfame, dôkazom toho, čo nevidíme (Hebr 11,1). Je mnoho ľudí, ktorí o sebe vyhlasujú, že sa ich otázka viery netýka, a sú skeptickí voči skutočnostiam čo nevidíme. Veď nakoniec, aj v evanjeliu sa stretávame s človekom, ktorý žil v tesnej blízkosti Ježiša, videl zblízka jeho skutky, počúval jeho slová a predsa mal ťažkosť uveriť, keď mu jeho bratia tvrdili, že sa im zjavil Pán. Tomášovo výrazné: Ak neuvidím... neuverím, (Jn 20,25) vyjadruje jeho túžbu po osobnej skúsenosti so vzkrieseným Pánom. Viera to nie je súbor abstraktných dogiem oddelených od reality života, ktoré sú predkladané nášmu rozumu ako čosi tajomné. Ani to nie je iba nejaký zbožný cit, ktorý nás má chrániť a potešovať v životných ťažkostiach. Naša viera, má totiž svoj obsah; a ním je živý Boh, ktorý sa plne zjavil v Ježišovi Kristovi a ktorý je prítomný v celej histórii ľudstva. Naplnením tejto viery a jej uskutočňovaním je teda stretávanie sa človeka so živou osobou Boha, ktorý riadi náš život.
Milí poslucháči! Aby naša viera rástla snažme sa čo najviac stotožniť s Kristom, pôvodcom a základom našej viery. Nech v nás stále viac rastie túžba poznať Ho celým svojím srdcom a celou svojou dušou. Osvojme si presvedčenie a životný štýl sv. Pavla, ktorý sa vyznáva: Život, ktorý teraz žijem v tele, žijem vo viere v Božieho Syna, ktorý ma miluje a vydal seba samého za mňa. (Gal 2, 20)

V. Stahovec