Reflexia pátra Lombardiho: Bohaté krajiny a povinnosť pomôcť najchudobnejším

Vatikán (25. septembra, RV) – Súčasná celosvetová hospodárska kríza vyvolala paradoxne schopnosť bohatších krajín zabezpečiť uhrádzanie ekonomických strát, a to i v období veľkej biedy s cieľom zachrániť národný a nadnárodný bankový systém. Ak bolo možné toto, prečo - keď sa jedná o pomoc najchudobnejším krajinám – tie bohaté sa vždy sťažujú na obmedzenosť zdrojov? Na tento rozpor, na ktorý tiež poukázal Benedikt XVI. počas jeho nedávnej cesty do Veľkej Británie, sa v editoriáli pre Vatikánske televízne centrum zameral aj generálny riaditeľ Vatikánskeho rozhlasu, páter Federico Lombardi SJ:

„«Príliš veľké, aby zbankrotovali». Vo svojom slávnom prejave vo Westminsterskej sieni v Londýne pápež pripomenul výraz, ktorý sa stal bežným počas súčasnej hospodárskej krízy, kedy vlády hromadne a včas zasiahli, aby zachránili veľmi dôležité finančné inštitúcie, ktoré sa dostali na pokraj bankrotu. Považovalo sa za nevyhnutné zasiahnuť do rozdelenia obrovských súm – pripomenul pápež -, pretože tieto inštitúcie sú «príliš veľké na to, aby zbankrotovali». Hospodárstvo daných krajín by zostalo ťažko poškodené. Pápež chcel povedať, že ak boli schopní takýchto zásahov, aby zachránili veľké finančné inštitúcie, prečo to nejde, pokiaľ ide o rozvoj národov, o zem, hlad, chudobu? V tomto prípade ide o naozaj príliš veľký objekt na to, aby skrachoval!“

P. Lombardi kladie do tohto svetla aj nedávny summit v New Yorku o „cieľoch tisícročia" a upozorňuje na existenciu rôznych pohľadov. Zdôrazňuje, že ďalšie postupovanie vyžaduje širšiu spoluprácu, nielen zaangažovanie vlád, ale všetkých aktívnych zložiek spoločnosti, ako sveta pokrokového, tak aj menej pokrokového. Svoju reflexiu končí upozornením na miesto, aké tu prináleží Cirkvi: vo svetle duchovnej a morálnej perspektívy vedome a pozorne chrániť základné hodnoty, ako ich naznačuje v encyklike Caritas in veritate. „Ako v New Yorku opakovane pripomenul kardinál Turkson, predseda Pápežskej rady pre spravodlivosť a pokoj: ľudská osoba musí byť v centre pozornosti pokroku, nemôže byť vnímaná ako nejaká príťaž, ale ako aktívna súčasť riešenia.“ –jk-