Štvrtkový komentár Antona Ziolkovského: Nechcení obyvatelia

Vážení poslucháči! Cez víkend boli vo viacerých európskych mestách protesty voči násilnému vysťahovaniu Rómov z Francúzska. Európa už niekoľko desaťročí nič podobné nezažila. Na prvý pohľad sa zdá, akoby šlo o bezvýznamnú epizódu suverénneho štátu. Francúzsko sa rozhodlo zlikvidovať rómske osady a vrátiť ich obyvateľov bez trvalého pobytu späť do Rumunska. Rómovia sú menšinou, ktorá je spájaná s vysokou kriminalitou. A často je to naozaj tak. Avšak rovnako sú menšinou, ktorá sa voči štátnej moci nemá ako brániť. Rómovia nemajú vlastný štát. A je veľmi lacným gestom sústrediť hnev nespokojných občanov na exotickú menšinu, ktorej životný štýl sa líši od zvyšku obyvateľstva. Pritom Francúzsko trápia oveľa vážnejšie problémy: korupcia, prebujnelá štátna správa, nestabilná ekonomika. Prezident Sarkozy, podobne ako mnohí ďalší politici, vyhodnotil, že je jednoduchšie silné gesto voči Rómom ako náročná debata o celospoločenských problémoch. Krajina galského kohúta však nie je jedinou, ktorá chce zatočiť s rómskou menšinou. Taliansky premiér Silvio Berlusconi sa nechal počuť, že to isté čaká Rómov na predmestí Ríma.

Ešte stále máme v živej pamäti tragédiu v Devínskej Novej Vsi, kde šialený vrah zabil niekoľko ľudí. Prvé správy hovorili, že vystrieľal jednu celú rómsku rodinu, ktorej členov viaceré médiá označili za asociálov. Dnes však vieme, že medzi obeťami bol len jeden Róm a neprispôsobiví členovia dvaja, aj tí v tomto byte nebývali. Slováci majú voči Rómom veľa predsudkov a neraz i nenávisť. Skrátka, žije medzi nami veľa skrytých rasistov. Ako ináč nazvať tých, ktorí domnelé rómske obete neľutovali alebo sa im štátny smútok či zádušná omša za týchto údajných Rómov zdali prehnané?

Katolícka cirkev vo Francúzsku sa vysťahovaných Rómov zastala. Aj zádušná svätá omša v bratislavskom dóme sv. Martina, ktorú celebroval miestny arcibiskup, je dôkazom, že Cirkev si ctí dôstojnosť každého človeka a modlí sa za neho. Tieto udalosti spolu so stále pribúdajúcimi múrmi na východnom Slovensku, ktoré oddeľujú bielych od Rómov, sú mozaikou, ktorá ukazuje odvrátenú tvár ľudských charakterov. Rómovia sú, žiaľ, ešte stále na mnohých miestach na Slovensku nechcenými obyvateľmi. Sprevádza ich negramotnosť, kriminalita, sú bez vzdelania a hygienických návykov. Mali by sme ich integrovať, nie izolovať. Uvedomme si, že časť obyvateľov tejto menšiny sa nikdy bez pomoci zvonka z tejto biedy sama nedostane. Lenže na integráciu treba viac: odvahu, dobrú vôľu a ľudský prístup. Potrebujeme odvážnych starostov, obetavých kňazov, rehoľníkov a laikov, ktorí pochopia prácu s týmito ľuďmi ako svoje poslanie. Poznáme iniciatívnych jednotlivcov, pár rozvíjajúcich sa komunitných projektov a aktivity Cirkvi. Je to však len kvapka v more biedy, ktorá ľudí v osadách sprevádza. V tejto situácii Cirkev vyzýva, aby sme si vážili dôstojnosť každého človeka a videli v ňom Boží obraz. Prijatie tejto výzvy do srdca môže byť pre integráciu Rómov do spoločnosti dobrým začiatkom.